5 najčastejších bežeckých zranení a tipy, ako im predísť

Beh je pre ľudí prirodzený pohyb, ktorý sa často spája s voľnosťou a pocitom slobody. Patrí medzi najobľúbenejšie športy ľudí v každom veku. Každodenný bežecký tréning ale prináša aj nástrahy v podobe bežeckých zranení, na ktoré by si vytrvalostní bežci mali dávať pozor. Pozrime sa na tie najčastejšie z nich a rizikové faktory, ktoré môžu viesť k ich vzniku.

Tibiálny syndróm

Tibiálny syndróm sa najčastejšie prejavuje ako bolesť predkolenia alebo bolesť holennej kosti. Postihuje až 20 % bežcov a skokanov. Bolesť je zapríčinená opakovaným zaťažením tejto oblasti, predovšetkým v dôsledku dopadania na tvrdý a hrboľatý povrch. Bolesť často vychádza z prednej strany a bočných strán píšťaly, zhoršuje sa pri behu alebo inej náročnej fyzickej aktivite. Po rozcvičení a zahriatí svalov môže ustúpiť. Tibiálny syndróm často vzniká spojením viacerých faktorov, napríklad chybami v technike behu, prudkým zvýšením záťaže, nevhodnou obuvou a nedostatkom regenerácie. 

Prevencia

Jedným z najväčších rizikových faktorov je zdvihnutá špička (aktívna flexia členku) pri dopadaní na zem. Ak túto chybu pri behu robíte, snažte sa držať nohu pred dopadom uvoľnenú a bez zapojenia predného píšťalového svalu. Dôležitou časťou prevencie je zotavenie tela po tréningu, či už oddychom alebo prijímaním dostatku živín, ktoré telo potrebuje. V neposlednom rade vznik tibiálneho syndrómu ovplyvňuje aj bežecká obuv. Behajte preto v topánkach na to určených, prípadne používajte tlmiace vložky do topánok.

Tendopatia Achillovej šľachy 

Achillova šľacha je najdlhšia a jedna z najsilnejších šliach v tele. Spája trojhlavý lýtkový sval s pätnou kosťou a svalom chodidlom. Tendinopatia Achillovej šľachy, nazývaná aj zápal Achillovej šľachy, sa prejavuje bolesťou pri chôdzi a športe. Tento zápal vzniká kvôli dlhodobému preťažovania lýtkového svalu, ktorý prechádza v Achillovu šľachu. Preťaženie narušuje elasticitu šľachy a tiež jej samotnú štruktúru. Ignorovanie bolesti môže viesť k pretrhnutiu Achillovej šľachy.

Prevencia

Tendopatia často postihuje športovcov, ktorí vykonávajú rýchle šprinty s prudkým dobrzdením. Príčinou môže byť aj nevhodná alebo obnosená obuv a predchádzajúce zranenie lýtkového svalu. Zápalu Achillovej šľachy môžete predchádzať mierny zvyšovaním záťaže pri tréningu, pravidelným rozcvičovaním a striedaním pohybových aktivít. Ak ste prekonali iné zranenie v oblasti dolných končatín, je vhodnejšie na určitý čas obmedziť extrémne namáhavé cvičenia.

Zranenia pri behu
Beh na tvrdom alebo nerovnom povrchu v nevhodnej obuvi zvyšuje pravdepodobnosť úrazu.

Patelofemorálny syndróm

Patelofemorálny syndróm je charakteristický bolesťou v oblasti kolenného kĺbu, najčastejšie v prednej časti kolena. Zhoršuje ju beh, chôdza alebo intenzívna tréningová záťaž. Na začiatku je bolesť skôr pichľavá a zvyšuje sa až po niekoľkých minútach behu. Pociťovať ju môžete aj pri dlhom sedení so skrčenými nohami. Pri nadmernom ohýbaní kolena totižto vzniká v kĺbe nadmerný retropatelárny tlak, ktorý vedie k bolesti a podráždeniu. Nepríjemný pocit môžete mať aj pri stlačení miesta rukou. Patelofemorálny syndróm je častý v detskom veku, no spôsobuje ho aj preťaženie končatín v dospelosti.

Prevencia

Preťažovanie kolena je často dôsledkom rozloženia váhy v tele, kvôli čomu častejšie postihuje ženy. Ohrozuje aj ľudí, ktorí majú nesprávnu techniku behu, hlavne tých, ktorí našľapujú na vnútornú stranu chodidla. Je dôležité, aby ste vedeli ako správne športovať a bolesť kolena neignorovali. V určitých prípadoch môže preventívne pomáhať kompresné oblečenie alebo ortéza na koleno, ktorá pomôže udržať kĺb na správnom mieste.

Iliotibiálny syndróm

Známe bežecké koleno vzniká, podobne ako iné problémy s kolenným kĺbom, najčastejšie kvôli preťažovaniu tejto oblasti. Iliotibiálny syndróm alebo ITBS sa prejavuje silnou bolesťou na vonkajšej strane kolena, hlavne pri behu a chôdzi do kopca alebo do schodov. Príčinou je preťaženie Iliotibiálneho traktu, ktorý sa tiahne na vonkajšej strane stehna. Od bolesti zvyčajne pomáha strečing a uvoľnenie svalov.

Prevencia

Do prevencie radíme rozcvičenie pred aj po bežeckom tréningu. Náročnosť tréningu by mala byť prispôsobená vaším schopnostiam a potrebná je aj dostatočná regenerácia. Bežeckému kolenu môžete predchádzať aj posilňovaním sedacích svalov, ktoré podporujú stehennú kosť, a precvičovaním členkov tak, aby boli aj pri behu stabilnejšie.

Poranenie hamstringov

Zranenia hamstringov sú pomerne častým zranením v bežeckých športoch, v atletike aj pri futbale. Bolesť na zadnej strane stehien je často spôsobená natiahnutím alebo preťažením hamstringov. Tieto svaly sú často v prirodzenej nerovnováhe kvôli tomu, že štvorhlavý sval stehna je o niečo silnejší a častejšie precvičovaný. Navyše sú často náchylné na skrátenie a oslabenie, hlavne ak sa venujete iba jednému druhu pohybu, ktorý ich nezapája dostatočne. Slabé hamstringy sa môžu poraniť pri náhlom zaťažení alebo prudkom pohybe.

Prevencia

Poraneniam hamstringov môžete predchádzať ich posilňovaním. Nízka svalová hmota je jednou z najčastejších príčin vzniku zranenia. Dôležité je tiež nezanedbávať rozcvičky. Hamstringy je potrebné naťahovať a precvičovať, pre bežcov budú užitočné aj dynamické cviky. Hamstringy sa poškodzujú hlavne pri náhlych pohyboch, preto ak začnete pociťovať bolesť, sústreďte sa na plynulosť pohybov a spomaľte tempo. 

Väčšinu bežeckých zranení spája práve nesprávna technika behu, preťažovanie svalov a kĺbov, ako aj nedostatočná regenerácia. Prvým krokom liečby bežeckých zranení by mala byť konzultácia s lekárom a kompletná telovýchovno-lekárska prehliadka. Tú môžu v ImunoVital Centre absolvovať profesionálni aj rekreační športovci. 

Koronavírus neradno podceňovať: Pozor by si mali dať aj profesionálni športovci, varuje známa imunologička

Rekreačné športovanie či krátkodobé cvičenia môžu pomôcť posilniť imunitný systém. Na pozore by sa však mali mať profesionálni športovci, ktorí mávajú intenzívne a dlhotrvajúce tréningy. MUDr. Katarína Bergendiová, PhD – klinická imunologička a alergiologička z ImunoVital Centrum v rozhovore vysvetľuje, aké komplikácie môžu športovcov postihnúť po prekonaní nového koronavírusu COVID-19.

Aké nebezpečenstvo číha na profesionálneho športovca pri nákaze novým typom koronavírusu?

Imunitný systém a obranyschopnosť proti vírusom a baktériám ovplyvňujú rôzne faktory vrátane fyzickej aktivity. Rekreačný šport alebo primerané krátkodobé telesné cvičenie tri až štyrikrát za týždeň v trvaní 15 až 60 min pri 40 – 60 % intenzite maximálnej spotreby kyslíka (VO2 max), prípadne tepovej frekvencie, má na imunitný systém stimulačné účinky, respektíve jeho aktivity výraznejšie neovplyvňuje.

Oproti tomu dlhotrvajúci a intenzívny tréning bez dostatočnej regenerácie, ktorý je súčasťou vrcholového alebo výkonnostného športu (viac ako päťkrát za týždeň pri viac ako 80 % VO2 max, či tepovej frekvencie), môže oslabiť imunitu a spôsobiť zníženú obranyschopnosť jedinca. Po náročnej fyzickej záťaži vzniká krátkodobé prechodné obdobie zníženej imunitnej odolnosti (tzv. imunosupresívne okno – „the open window“), ktoré môže pretrvávať v závislosti od dĺžky a intenzity záťaže približne 3 – 12 hodín.

Prečo časté a intenzívne tréningy výrazne znižujú imunitu profesionálnych športovcov?

Pri nedostatočnej regenerácii a opakovanej zníženej odolnosti jedinca môže dôjsť k takzvanému „prekrytiu otvorených okien“ a tým k výraznému zníženiu imunitnej odolnosti organizmu. Napríklad u vytrvalca po dobehnutí maratónu možno pozorovať pretrvávanie obdobia oslabenej imunitnej odolnosti aj niekoľko dní.

Obdobie po intenzívnych cvičeniach („open window – otvorené okno“) vedie k zvýšenému zápalu, poškodeniu svalov a vyššiemu riziku výskytu infekcií u športovcov. Toto „otvorené okno” ho môže vystaviť zvýšenému riziku vzniku infekcie s COVID-19 a pomalšej regenerácii po infekcii. Preto je dôležité dôkladné sledovanie respiračných a kardiologických príznakov po prekonaní infekcie COVID-19.

Počas príznakového ochorenia sa zrejme neodporúča náročná fyzická aktivita a samotné telo ju ani nie je schopné vykonávať. Ako to je však u nepríznakových pacientov? Môžu bez problémov zaťažovať svoj organizmus alebo by mali byť opatrnejší?

Aj po prekonaní infekcie COVID-19 bez príznakov sa v súčasnej situácii odporúča aspoň na 2 – 4 týždne dočasne znížiť frekvenciu a aj intenzitu tréningov skôr na udržiavanie kondície. Pri kardiovaskulárnom tréningu sa odporúča aspoň 2 – 3 týždne podľa klinického stavu športovca obmedziť tréning na 3 – 4 tréningy týždenne. Tie by nemali byť dlhšie ako 60 minút denne, s intenzitou obmedzenou na 80 % maximálnej srdcovej frekvencie.

Vhodné je nastaviť si pohybovú rutinu ľahším cvičením, ktoré posilňuje stabilizačný systém (tzv. core), prípadne cvičenia zamerané na flexibilitu – strečing alebo jogu. Okrem toho by mali byť zahrnuté posilňovacie tréningy, ale nemali by presiahnuť 60 minút.

Čo s výkonom a prípravou športovca urobí karanténa, bez ohľadu na vývoj a symptómy ochorenia?

Obmedzenie športu a zníženie normálnej fyzickej aktivity má za následok dekondíciu, ktorá môže negatívne ovplyvniť neuromuskulárny, kardiovaskulárny, dýchací a muskuloskeletálny systém u všetkých obyvateľov.

Aké by mali byť kroky aktívnych športovcov po tom, ako prestanú byť infekční? Mali by začať s tréningom, poradiť sa s lekárom, absolvovať nejaké testy?

Odporúča sa začať postupne a fyzickú aktivitu vykonávať podľa svojho zdravotného stavu. Pred pokračovaním v športových aktivitách by sa malo vykonať dôkladné lekárske vyšetrenie – preventívna telovýchovno-lekárska prehliadka, pri ktorej sledujeme vplyv fyzickej záťaže na srdce a dýchanie. V prípade negatívneho vyšetrenia sa môžu pomaly vrátiť k plnému tréningu.

Vo svojom texte ste spomínali prípad hokejistu Janika Mösera, ktorému takéto testy po návrate na ľad zistili zápal srdcového svalu. Môže byť aj toto jeden z následkov prekonaného ochorenia COVID-19? Je to ojedinelý prípad, alebo sú takéto komplikácie bežné?

Akútne a chronické kardiovaskulárne komplikácie sa bežne vyskytujú pri vírusových infekciách, ako je chrípka, súvisiace vírusy SARS a MERS a sprievodné pneumónie. Medzi dokumentované kardiovaskulárne prejavy patrí hypotenzia, arytmie, akútne poškodenie srdca, myokarditída, kardiomyopatia, akútny infarkt myokardu a srdcové zlyhanie. Akútne poškodenie srdca bolo hlásené u 8 – 12 % pacientov s COVID-19.

Tieto komplikácie zdôrazňujú potrebu dlhodobého monitorovania kardiovaskulárnych následkov u pacientov po prekonaní COVID-19 sledovaním EKG, echokardiografie, testovanie reakcie srdca na záťaž a meranie srdcových biomarkerov (hladiny troponínu v sére). Treba si uvedomiť, že myokarditída je jednou z hlavných príčin náhlej srdcovej smrti spojenej so športom u skupiny športovcov do 35 rokov. Klinický obraz myokarditídy všeobecne vykazuje široké spektrum príznakov, ako sú únava, malátnosť, znížený výkon, bolestivosť svalov alebo vyššia pokojová srdcová frekvencia.

Aký tréningové rady by ste dali športovcom, ktorí prekonajú ochorenie?

Z iných vírusových infekcií je známe, že môže dôjsť k vírusovej replikácii zosilnenej počas intenzívnej činnosti, čo má za následok väčšie štrukturálne poškodenie srdcového tkaniva.  Vzhľadom na to by u športovca s pozitívnou COVID-19 infekciou aj bez akýchkoľvek príznakov bolo vhodné zdržať sa intenzívneho alebo kondičného cvičenia aspoň dva týždne.

Ochorenie COVID-19 predstavuje výzvu aj pri hľadaní osvedčených postupov na bezpečný návrat k športu a tréningu po prekonaní COVID-19 pre športovcov, či už vrcholových, alebo amatérskych.

O pár mesiacov príde na rad očkovanie aj pre vrcholových športovcov, ktoré sa možno uskutoční ešte pred olympijskými hrami. Je pravda, že očkovaním môže byť krátkodobo utlmená výkonnosť? Mali by si športovci a ich tímy naplánovať očkovanie a následne upraviť tréningové procesy?

Podobne ako po niektorých iných očkovaniach sa neodporúča väčšia fyzická záťaž aspoň počas prvých dvoch až troch dní. V rámci opatrnosti neodporúčam v bezprostrednom období napríklad ani príliš dlhé cestovanie.

Zaočkovaný by sa všeobecne mal, ak je to možné, vyhnúť veciam, ktoré predstavujú pre organizmus záťaž navyše. Ak je to len trochu možné, mal by si tiež dopriať dostatok spánku, kvalitnú stravu s obsahom prirodzených probiotík, pretože kondícia čreva má vplyv na imunitnú odpoveď organizmu. Nemal by tiež užívať alkohol, ktorý znižuje funkciu imunitného systému a môže tak znížiť účinok vakcíny. 

Preventívna telovýchovno-lekárska prehliadka športovcov po prekonaní COVID-19 + spiroergometria

Prehliadka je zameraná na zistenie prípadných následkov po prekonaní COVID-19, hlavne čo sa týka funkcie pľúc a srdca.

  • komplexné vyšetrenie všetkých orgánových systémov,
  • základné antropometrické vyšetrenia (výška, hmotnosť, BMI, SECA mb515),
  • krvný obraz, biochémia – glykémia, bielkoviny, urea, kreatinín, kyselina močová, AST, ALT, ALP, CRP, ionogram, ASLO, RF, Ca, vitamín D, Fes, feritín, kreatinkináza,
  • vyšetrenie moču chemicky a sediment, TT, TN,
  • spirometrické vyšetrenie (vitálna kapacita pľúc, úsilný výdych),
  • vyšetrenie tlaku krvi, EKG a pulzovej frekvencie (v pokoji a pri fyzikálne definovanej záťaži) – ergometer – bicykel,
  • spiroergometria – zhodnotenie úrovne trénovanosti, určenie aeróbneho a anaeróbneho prahu a tréningových zón na bicyklovom ergometri,
  • vyhodnotenie spôsobilosti na vykonávanie príslušného športu telovýchovným lekárom.

120,- €

Parametre na vylúčenie myokarditídy

  • CRP vysokosenzitívne – 10,0- €
  • Troponín T kardiálny – 20,0,- €

V poobedných časoch však nie je možné vykonať odber na vylúčenie myokarditídy.

Protilátky proti COVID-19

  • rýchlotest – protilátky IgG/IgM z kvapky krvi – 30,00,- €
  • vyšetrenie protilátok IgA, IgM a IgG proti Covid-19 – zo séra- 60,00,-€

Zhodnotenie imunologického statusu športovca – 15,00,-€

  • Humorálna imunita: IgG, IgM, IGA, IgE celkové
  • Bunková imunita: CD3 %, CD3HLADr %, CD4%, CD8 %, CD19 %, CD16/56 %, IRI, fagoc.%, funkcia spont., stimul., index
  • Komplement:CH50, AH50 j/ml, C3, C4 g/l

Online test na následky po prekonaní COVID-19 pre športovcov

Ako začať trénovať po prekonaní COVID-19?

Prepuknutie nového koronavírusu (COVID-19) má za následok viac ako 90 miliónov potvrdených prípadov a na komplikácie súvisiace s koronavírusovým ochorením COVID-19 zomrelo na celom svete viac ako 2 milióny ľudí.

Čo je COVID-19?

COVID-19 je infekčné ochorenie, vyvolané koronavírusom SARS-CoV-2. Prvýkrát bol identifikovaný u pacientov so závažným respiračným ochorením v decembri roku 2019 v čínskom meste Wu-chan. COVID-19 postihuje najmä dýchací systém, v ťažkých prípadoch vyvoláva ťažký zápal pľúc a môže viesť až k úmrtiu pacienta. Vírus sa prenáša kvapôčkami sekrétu pri kašli, kýchaní a rozprávaní. Ohrozuje osoby, ktoré sú v blízkom alebo dlhšie trvajúcom kontakte s nakazeným. Infekcia sa prenáša aj cez kontaminované predmety.

Preventívne opatrenia COVID-19 u športovcov

Sociálny dištanc a fyzické vyhýbanie sa športovcom, ktorí mali pozitívne testy na COVID-19 alebo boli vystavení osobe s COVID-19, sú nakoniec najúčinnejšími spôsobmi prevencie šírenia infekcie. Okrem toho časté umývania rúk a vyhýbania sa dotyku s nosom, ústami alebo očami a nosenie rúšky obmedzí šírenie infekcie. Sprchovanie pred a po športovej aktivite, ako aj sanitácia všetkého športového vybavenia a oblečenia používaného pri cvičení každý deň, môžu obmedziť prenos choroby.

Inkubačný čas a spôsob prenosu u športovcov

Inkubačný čas ochorenia COVID-19 je 2 až 14 dní, pričom medián inkubačného času je 5 až 6 dní. Za najviac infekčnú sa považuje osoba s prítomnými klinickými príznakmi, ale je infekčná už pred nástupom prvých príznakov.

Predpokladá sa prenos najmä vzdušnou cestou, ako aj prenosom z povrchov na sliznice kontaktom rúk, čo zdôrazňuje jeho vysoko nákazlivú povahu. U športovcov sa pri zvýšenej námahe dramaticky mení objem vdychovaného i vydychovaného vzduchu, a preto sa pri vyššej fyzickej záťaži môže vírus dostať pri kontakte až do najhlbších časti pľúc a začať tam intenzívne škodiť.

Z iných vírusových infekcií je známe, že môže dôjsť k vírusovej replikácii zosilnenej počas intenzívnej činnosti, čo má za následok väčšie štrukturálne poškodenie srdcového tkaniva. Vzhľadom k tomu u športovca s pozitívnou COVID-19 infekciou aj bez akýchkoľvek príznakov, by bolo vhodné zdržať sa intenzívneho alebo kondičného cvičenia aspoň 2 týždne.

Ochorenie COVID-19 predstavuje výzvu aj pri hľadaní osvedčených postupov na bezpečný návrat k športu a tréningu po prekonaní COVID-19 pre športovcov, či už vrcholových, alebo amatérskych.

Aké sú príznaky ochorenia?

  • horúčka nad 38°C,
  • kašeľ,
  • sťažené dýchanie,
  • bolesť svalov,
  • bolesť hlavy,
  • únava, malátnosť,
  • strata čuchu a chuti.

Možné fyzické problémy po prekonaní COVID-19

  • svalová slabosť a stuhnutosť kĺbov,
  • extrémna únava (únava) a nedostatok energie,
  • znížená pohyblivosť,
  • dýchavičnosť a zníženie VO2max,
  • hromadenie hlienov,
  • slabšia fyzická zdatnosť,
  • nechutenstvo a chudnutie,
  • nedostatok čuchu alebo chuti,
  • žalúdočné problémy – to zahŕňa pálenie záhy, hnačky a zvracanie,
  • ťažkosti s prehĺtaním,
  • psychické a emočné problémy – problémy so zaspávaním…

Následky po prekonaní COVID-19 u športovcov

Na základe dostupných údajov je u športovcov – ktorí sú mladší bez akýchkoľvek komorbidít – menej pravdepodobné, že sa u nich vyskytnú stredne závažné až kritické príznaky z COVID-19. V súčasnosti dlhodobé účinky tohto vírusu sú nejasné, a preto je dôležité pochopiť, ako môžu potenciálne následky infekcie COVID-19 ovplyvniť športovca a aké odporúčania sú potrebné pri návrate do tréningu.

Je dôležité poznamenať, že chápanie COVID-19 sa neustále mení. Cieľom tohto prehľadu je zhrnúť všeobecné zásady, ktoré je potrebné zohľadniť pri vývoji protokolov návratnosti, s vedomím, že konkrétne pokyny sa budú nepochybne vyvíjať v priebehu času.

Po karanténe pre COVID-19 u športovca bez príznakov

Prerušenie rutinnej fyzickej činnosti na akejkoľvek úrovni môže mať nepriaznivé účinky na schopnosť športovca udržiavať aeróbnu silu a svalovú silu. Varandas a kol. uvádzali celkovú stratu až 10 % kondície za každý týždeň celkovej nečinnosti, znižuje sa svalová sila a VO2 max.. Okrem toho sa preukázalo, že miera straty aeróbnej vytrvalosti a silovej vytrvalosti je vyššia ako miera straty rýchlosti a maximálnej sily, čo je dôležité pri príprave protokolu o návrate športovca k fyzickej aktivite.

Obdobie odpočinku v karanténe je spojené aj s poklesom pružnosti, skráteniu a zmene tonusu vo svaloch a obmedzením rozsahu pohybu športovca, čo môže mať za následok nie optimálny športový výkon a zvýšené riziko zranení.

Z iných vírusových infekcií je známe, že môže dôjsť k vírusovej replikácii zosilnenej počas intenzívnej činnosti, čo má za následok väčšie štrukturálne poškodenie srdcového tkaniva. Vzhľadom k tomu u športovca s pozitívnou COVID-19 infekciou aj bez akýchkoľvek príznakov, by bolo vhodné zdržať sa intenzívneho alebo kondičného cvičenia aspoň 2 týždne.

K fyzickej záťaži by sme sa mali vracať veľmi pomaly a po ukončení karantény je vhodné začať cvičiť na 50 % zvyčajnej intenzity a sledovať svoje telo, či sa náhle neobjavia akékoľvek príznaky. Treba robiť len to, čo zvládnete.

Respiračné symptómy

U pacientov s COVID-19 sa vyskytuje najvýraznejšie pľúcne postihnutie 10 dní po nástupe symptómov, s ústupom lézií po 14 – 26 dňoch. Na základe prehľadu porovnávajúceho COVID-19 s respiračnými účinkami pozorovanými po infekcii SARS a respiračným syndrómom na Blízkom východe (MERS) môže byť potrebné dlhodobé sledovanie pľúcnych funkcií.

Vývoj pľúcnej fibrózy je častým nálezom u pacientov, u ktorých sa vyskytli pretrvávajúce respiračné príznaky a pľúcne funkcie môžu byť významne znížené do 3. – 6. mesiacov. U športovcov s pľúcnymi komplikáciami COVID-19 by sa mala venovať osobitná pozornosť dlhodobému sledovaniu RTG pľúc a funkčnému vyšetreniu pľúc a venovať dostatočný čas na zotavenie (6 mesiacov až 1 rok) a obnovenie predinfekčnej dychovej kapacity.

Aj keď je väčšina športovcov mladá a zdravá a zdá sa, že trpia len miernym ochorením, predchádzajúce štúdie preukázali zvýšené riziko zhoršenia stavu pri infekcii dolných dýchacích ciest. Navrhuje sa, aby športovci počkali s návratom k aktivite minimálne po 7 dňoch od ústupu príznakov.

„Pravidlo kontroly krku“, ktoré zaviedlo veľa lekárov, spočíva v určení, či sú príznaky infekcie horných dýchacích ciest obmedzené na príznaky nad krkom, vrátane nádchy, kýchania alebo bolesti v krku, alebo pod krkom. Odporúčajú sa vyhodnotiť schopnosť jednotlivca behať 10 minút. Ak sa stav športovca nezmení počas 10-minútového intervalu, môže sa športovcovi umožniť návrat k nízkej až strednej fyzickej aktivite <80% VO2 max.

Športovcom, ktorí majú akékoľvek príznaky pod krkom, vrátane stiahnutého hrudníka, pretrvávajúceho kašľa , nevoľnosti, vracania alebo bolesti svalov, by malo byť zakázané športovať, kým príznaky nevymiznú.

Kardiovaskulárne komplikácie

Akútne a chronické kardiovaskulárne komplikácie sa bežne vyskytujú pri vírusových infekciách, ako je chrípka, súvisiace vírusy SARS a MERS a sprievodné pneumónie. Medzi dokumentované kardiovaskulárne prejavy patrí hypotenzia, arytmie, akútne poškodenie srdca, myokarditída, kardiomyopatia, akútny infarkt myokardu a srdcové zlyhanie. Akútne poškodenie srdca bolo hlásené u 8 – 12% pacientov s COVID-19.

Tieto komplikácie zdôrazňujú potrebu dlhodobého monitorovania kardiovaskulárnych následkov u pacientov po prekonaní COVID-19 sledovaním EKG, echokardiografie, testovanie reakcie srdca na záťaž a meranie srdcových biomarkerov (hladiny troponínu v sére).

Treba si uvedomiť, že myokarditída je jednou z hlavných príčin náhlej srdcovej smrti spojenej so športom u skupiny športovcov do 35 rokov. Klinický obraz myokarditídy všeobecne vykazuje široké a heterogénne spektrum príznakov, ako sú únava, malátnosť, znížený výkon, bolestivosť svalov alebo vyššia pokojová srdcová frekvencia.

Napríklad hráč ľadového hokeja Janik Möser mal v októbri pozitívny test na koronavírus a po 10 dňoch karantény s infekciou mierneho priebehu sa plánoval vrátiť na ľad do plného tréningu. Lekársky tím mu odporučil vykonanie série testov predtým, ako mu umožnili návrat na ľad. Testy odhalili u Mösera, ktorý sa v tom čase cítil dokonale fit, zápal srdcového svalu, čo môže byť spúšťač náhlej srdcovej smrti.

Zápal srdcového svalu sa môže liečiť až mesiace – dokonca aj u elitného športovca, takže Möser sa nebude môcť vrátiť na ľad minimálne do januára – a bude to podmienené kompletným vyšetrením srdca. Z toho vyplýva, že ochorenie COVID-19 môže viesť aj k značným zmenám v oblasti srdca u mladých dospelých. Mechanizmy zodpovedné za akútne poškodenie myokardu u pacientov s COVID-19 nie sú úplne objasnené, ale môže ísť o zápalovú reakciu s búrkou cytokínov, imunologické faktory, signálne dráhy súvisiace s ACE2, hypoxiu a priame poškodenie myokardu vírusovou inváziou.

U ľudí, ktorí majú srdcové príznaky, sa odporúča odpočívať asi 2 až 3 týždne po ukončení príznakov, zatiaľ čo tí, ktorí majú myokarditídu, by mali počkať až 3 až 6 mesiacov na návrat k nejakej forme cvičebného režim. Športovci s úplným zotavením majú veľmi dobrú prognózu, ale je potrebné optimalizovať poradenstvo a liečbu športovcov.

Poruchy koagulácie

Hoci ochorenie COVID-19 predstavuje nižšie riziko u všeobecne zdravých mladých športovcov, prokoagulačný stav vyvolaný systémovým zápalom môže zvýšiť náchylnosť pacienta na hlbokú žilovú trombózu alebo dokonca na pľúcnu embóliu. Pre ľudí s hematologickými alebo krvnými príznakmi pokyny odporúčajú začať s cvičením s nízkou intenzitou a menej sedavým správaním, ktoré zníži riziko vzniku krvnej zrazeniny.

Postihnutie centrálneho a periférneho nervového systému

Pri infekcii COVID-19 sa popisuje 36,4 % pacientov s príznakmi centrálneho nervového systému (CNS), ako sú závraty, bolesti hlavy, mŕtvica a zmenené senzorické hodnoty. Okrem toho 8,9 % tejto skupiny vykazovalo periférne nervové poruchy – systémové príznaky abnormalít chuti a vône a bolesti nervov. Európska multicentrická štúdia Lechien a kol. identifikovala 85,6 % pacientov s abnormalitami vône, z ktorých niektorí nemali žiadne ďalšie príznaky COVID-19.

Prítomnosť týchto príznakov by mohla pomôcť identifikovať inak zdravých športovcov infikovaných COVID-19. Laboratórne vyšetrenia u pacientov s neurologickými príznakmi preukázalo zvýšené hladiny C-reaktívneho proteínu, zvýšené hladiny D-diméru, znížený počet lymfocytov a nižší počet krvných doštičiek. Následkom prebehnutia tejto infekcie môžu byť jemné abnormality v propriocepcii, rovnováhe alebo koordinácii, ktoré môžu ovplyvniť športový výkonu.

Postihnutie gastrointestinálneho traktu

U pacientov s diagnostikovanou infekciou COVID-19 sa môžu prejavovať vracanie, nevoľnosť, hnačky, stratu chuti do jedla a športovci by si mali strážiť príjem tekutín a kalórií.

Bolesti svalov – myalgia

Myalgia bola bežne dokumentovaná u jedincov s infekciou COVID-19 a Wang a kol. popisujú 34,8 % pacientov z čínskeho Wu-chanu s týmito príznakmi. Popisujú sa aj zvýšené hladiny kreatínkinázy u 10,7 % ich skupiny. Športovci so symptomatickým COVID-19 majú pravdepodobne difúznu myalgiu, ale pokiaľ ich ochorenie nie je kritické, zdá sa, že dlhodobé účinky nie sú pravdepodobné. Osoby, ktoré mali muskuloskeletálne príznaky, ako sú bolesti kĺbov a svalov, by mali tiež absolvovať postupný návrat k cvičeniu skôr, ako sa vrátia k svojim tréningom pred COVID-19.

Systémový zápal a imunitná dysregulácia

V štúdii COVID-19 bol hlásený aj systémový zápal a imunitná dysregulácia. U kriticky chorých pacientov s COVID-19 bola hlásená takzvaná cytokínová búrka, ktorá sa prejavuje ako trvale zvýšený systémový zápal so sprievodnými abnormalitami v zápalových cytokínoch, ako sú interleukíny 1 a 6, a ktorá je spojená s vysokou mierou úmrtnosti. Aj keď sa táto cytokínová búrka vyskytuje iba u kriticky chorých pacientov, u športovca po infekcii COVID-19 môže byť prítomný nižší stupeň zápalovej dysregulácie a môže ovplyvniť reakciu jednotlivca na stres spojený s tréningom a súťažami. Meranie sérových hladín feritínu a C-reaktívneho proteínu sa navrhuje ako biomarkery systémového zápalu po prekonaní infekcie COVID-19.

Psychosomatické následky

Niektorí ľudia majú zmeny nálady alebo nočné mory a problémy so spánkom.

Imunitný systém a šport

Imunitný systém a obranyschopnosť proti vírusom a baktériám ovplyvňujú rôzne faktory, vrátane fyzickej aktivity. Rekreačný šport alebo primerané krátkodobé telesné cvičenie 3-4 krát za týždeň v trvaní 15-60 min pri 40-60 % intenzite maximálnej spotreby kyslíka (VO2 max), prípadne tepovej frekvencie, má na imunitný systém stimulačné účinky, prípadne jeho aktivity výraznejšie neovplyvňuje.

Naproti tomu dlhotrvajúci a intenzívny tréning, ktorý je súčasťou vrcholového alebo výkonnostného športu (viac ako 5 krát za týždeň pri viac ako 80 % VO2 max, či tepovej frekvencie) bez dostatočnej regenerácie, môže oslabiť imunitu a spôsobiť zníženú obranyschopnosť jedinca.

Po náročnej fyzickej záťaži vzniká krátkodobé prechodné obdobie zníženej imunitnej odolnosti (tzv. imunosupresívne okno – „the open window“), ktoré môže pretrvávať v závislosti od dĺžky a intenzity záťaže približne 3–12 hodín. Pri nedostatočnej regenerácií a opakovanej zníženej odolnosti jedinca môže dôjsť k takzvanému „prekrytiu otvorených okien“ a tým k výraznému zníženiu imunitnej odolnosti organizmu, napr. u vytrvalca po dobehnutí maratónu možno pozorovať pretrvávanie obdobia oslabenej imunitnej odolnosti aj niekoľko dní.

To môže byť obzvlášť dôležité, ak existuje trvale zvýšený zápal ako následok COVID-19, pričom takúto imunitnú dysfunkciu možno pripísať indukovanému oxidačnému stavu so zrýchlenou apoptózou neutrofilov a následným účinkom na vrodenú imunitu. Obdobie po intenzívnych cvičeniach – „open window – otvorené okno“ – vedúce k zvýšenému zápalu, poškodeniu svalov a vyššiemu riziku výskytu infekcií u športovcov, môže skôr vystaviť športovca zvýšenému riziku vzniku infekcie s COVID-19. a pomalšej regenerácie po infekcii. Preto je dôležité dôkladné sledovanie respiračných a kardiologických príznakov po prekonaní infekcie COVID-19.

Ako športovať po prekonaní infekcie COVID-19 ?

Pre protokoly o návrate k športu je potrebné umožniť rekondičné obdobie špecifické pre šport na zotavenie nervovosvalových a kardiorespiračných funkcií, aby sa mohli vrátiť k športu bez zvýšeného rizika následkov ochorenia.

Aj po prekonaní infekcie COVID-19 bez príznakov sa v súčasnej situácii odporúča aspoň na 2-4 týždne dočasne znížiť frekvenciu, aj intenzitu tréningov skôr na udržiavanie kondície. Pri kardiovaskulárnom tréningu sa odporúča aspoň 2-3 týždne podľa klinického stavu športovca obmedziť tréning na 3 – 4 tréningy týždenne, nepresahujúce 60 minút denne, s intenzitou obmedzenou na 80 % maximálnej srdcovej frekvencie.

Vhodné je nastaviť si pohybovú rutinu ľahším cvičením posilňujúcim stabilizačný systém (tzv. core), prípadne cvičenia zamerané na flexibilitu – strečing, či jogu. Okrem toho by mali byť zahrnuté posilňovacie tréningy, ale nemali by presiahnuť 60 minút.

Odporúča sa začínať postupne a pomaly a vykonávať fyzickú aktivitu podľa svojho zdravotného stavu. Pred pokračovaním v športových aktivitách by sa malo vykonať dôkladné lekárske vyšetrenie – preventívna – telovýchovno-lekárska prehliadka, pri ktorej sledujeme vplyv fyzickej záťaže na srdce a dýchanie a v prípade negatívneho vyšetrenia sa môžete pomaly vrátiť k plnému tréningu.

Tiež obmedzenie športu a zníženie normálnej fyzickej aktivity v dôsledku pandémie COVID-19 má za následok dekondíciu, ktorá môže negatívne ovplyvniť neuromuskulárny, kardiovaskulárny, dýchací a muskuloskeletálny systém u všetkých obyvateľov.

Všeobecne sa odporúča, aby boli ľudia aktívni a vždy odporúčam cvičenie a pohyb ako liek a o tom všetkom existujú aj silné dôkazy. Ale pri ochorení COVID-19, existujú obavy zo zvýšeného rizika komplikácií po návrate k športu a pomaly sa nám ukazujú možné krátkodobé a dlhodobé následky prekonania ochorenia COVID-19. Následky môžu byť od srdcových problémov až po celoživotné poškodenie pľúc a pre mnohých môže byť návrat k „normálnemu stavu“ v každodennom živote výzvou a niekedy si je potrebné v tomto prípade dať od športu pauzu.

Záver

Niektorí ľudia sa z COVID-19 zotavujú rýchlo a nepotrebujú veľkú podporu a niektorí  budú potrebovať viac času a pomoci a úplné zotavenie môže trvať mesiace. Každý je iný. Je dôležité neporovnávať sa s ostatnými. Mať dobré a zlé dni počas zotavenia je normálne. Neexistujú dlhodobé dôkazy o tom, že prekonanie COVID-19 znamená, že ste imúnni voči jeho opätovnému získaniu.

Pravdepodobne až očkovanie ponúkne bezpečné prostredie aj pre šport. Očkovanie je hlavný nástroj primárnej prevencie chorôb a jedno z nákladovo najefektívnejších dostupných opatrení v oblasti verejného zdravia.  Celosvetová pandémia ochorenia Covid-19 vyvolaná novým koronavírusom označeným ako SARS-CoV2 v priebehu predchádzajúcich mesiacov zásadným spôsobom zaťažila všetky zdravotné systémy a obmedzila šport na minimum, pričom odporúčané hygienické protipandemické opatrenia nepreukázali 100% schopnosť redukovať nárast infikovaných jedincov.

V súčasnosti sa nádeje upriamujú na vakcíny proti Covid-19, ktoré by v kombinácii s ostatnými protipandemickými opatreniami mohli zásadným spôsobom vyriešiť neustále narastajúci počet infikovaných jedincov. Pri zaočkovaní dostatočnej časti populácie (odhadom min. 65 %) je reálny predpoklad zastavenia šírenia tohto vysoko kontagiózneho respiračného ochorenia so systémovými prejavmi.  Očkovanie sa pravdepodobne stane štandardom starostlivosti o všetkých zúčastnených športovcov, trénerov a funkcionárov. 

Prekonali ste infekciu COVID-19? Aké máte následky pre šport-znížila sa Vám výkonnosť ? Pretrvávajú Vám ešte nejaké ťažkosti ? Pomôžte nám, prosím, odoslaním tohto anonymného dotazníka… Ďakujeme! 👍

Online test na následky po prekonaní COVID-19 pre športovcov

Aké zdravotné benefity prináša cyklistika?

Šport slúži ako prevencia pred vážnymi chorobami, dodáva energiu, eliminuje stres a pomáha udržiavať optimálnu telesnú váhu. Vedeli ste, že pravidelná jazda na bicykli je jedným z najlepších spôsobov, ako znížiť riziko zdravotných problémov spojených so sedavým životným štýlom? Spoznajte hlavné zdravotné benefity, ktoré prináša cyklistika.

Cyklistika je zdravé cvičenie s nízkym dopadom, ktoré si užijú ľudia všetkých vekových skupín, od malých detí až po seniorov. Nemožno poprieť, že bicyklovanie prináša radosť, je dostupné takmer pre každého a ak ho využijete ako spôsob prepravy, nezaťažíte životné prostredie. 

Jazda do práce na bicykli je jedným z časovo najefektívnejších spôsobov, ako spojiť pravidelnú pohybovú aktivitu s každodennou rutinou. Okrem toho bude bicykel skvelý spoločník na rodinných výletoch aj pri športovej príprave. Za pravidelné šliapanie do pedálov sa vám odvďačí celé vaše telo.

Bicyklovanie pre pevné zdravie a kondíciu

Na dosiahnutie pozitívnych zmien z pohľadu zdravia stačí bicyklovať 2 až 4 hodiny týždenne. Cyklistika predstavuje:

  • Dobrý tréning svalov – pri bicyklovaní sa zapájajú všetky hlavné svalové skupiny.
  • Nenáročný šport pre ľudí v každom veku – na rozdiel od niektorých iných športov cyklistika nevyžaduje vysokú úroveň fyzických schopností. Väčšina ľudí dokáže jazdiť na bicykli už od detstva.
  • Vhodný šport na budovanie sily a vytrvalosti – jazda na bicykli zvyšuje vytrvalosť, silu a aeróbnu kondíciu.
  • Zábavný spôsob, ako zostať fit – ak vás šport baví, je pravdepodobnejšie, že sa mu budete venovať dlhodobo. Bicyklovať môžete na krásnych miestach s ľuďmi, ktorých máte radi.
  • Časovo efektívne cvičenie – ako spôsob dopravy nahradzuje jazda na bicykli pasívne sedenie za volantom.
bicyklovanie
Bicyklovanie má priaznivý vplyv na činnosť svalov, ktoré vďaka tomu pracujú harmonicky a efektívne.

Výhody pravidelnej cyklistiky pre zdravie

Bicyklovanie je hlavne aeróbna činnosť, čo znamená, že okrem nôh cvičí aj vaše srdce, cievy a pľúca. Budete dýchať hlbšie, viac sa potiť a mierne sa vám zvýši telesná teplota, čo zlepší vašu celkovú kondíciu. Náročnosť môžete prispôsobiť svojim schopnostiam a nálade, zdravotné benefity cyklistiky sa dostavia bez ohľadu na to, či budete na dvoch kolesách zdolávať tisícovky, alebo jazdiť do obchodu a naspäť domov. 

Zvýšená svalová sila a pružnosť

Bicyklovanie má priaznivý vplyv na činnosť svalov, ktoré vďaka tomu pracujú harmonicky a efektívne. Aj v prípade, že vaším cieľom nie je naberanie množstva svalovej hmoty, bicyklovanie posilňuje viaceré svaly, okrem nôh (predná časť stehien, lýtka) aj ruky, ktoré sa síce nehýbu, no svaly v nich pracujú (hlavne bicepsy a tricepsy). Bicyklovanie posilňuje aj hlboký stabilizačný systém, teda core, ktorý počas jazdy udržiava telo v správnej polohe.

Cyklistika a kĺby

Na rozdiel od behu alebo chôdze nedochádza počas aktivity k nadmerným otrasom, a preto ju môžu vykonávať aj ľudia s nadváhou, alebo tí, ktorí už majú poškodené kĺby a pohybové aktivity ako beh im robia problémy. Poškodenie kĺbu nemusí byť spôsobené iba nadmernými otrasmi alebo nadmerným opotrebovaním, ale aj rôznymi podvrtnutiami a nárazmi, ktoré štandardne nie sú súčasťou cyklistiky.

Cyklistika patrí medzi málo pohybových aktivít, ktoré omnoho menej zaťažujú oporno-pohybový aparát. Rekreačná cyklistika je cyklická aeróbna aktivita. Jej základným prvkom je cyklický pohyb dolných končatín po presnej, stále sa rovnakej dráhe.

Zdravšie srdce a cievy

Cyklistika využíva veľké svalové skupiny v nohách na zvýšenie vášho srdcového rytmu, čo zlepšuje kardiovaskulárnu zdatnosť. Pomáha znižovať riziko rozvoja vážnych ochorení srdca a ciev, podporuje elasticitu a priechodnosť ciev a posilňuje srdcový sval. Pri jazde na bicykli dochádza k zlepšeniu cirkulácie krvi a pomáha ľudom s vysokým krvným tlakom.

Počas bicyklovania bije srdce rýchlejšie ako zvyčajne. Keď sa bicyklujete 48 kilometrov za týždeň, znižuje riziko vzniku srdcovo cievnych ochorení a rakoviny na polovicu. Tvrdí to štúdia Univerzity v Glasgowe, ktorej sa zúčastnilo vyše 260-tisíc ľudí. V porovnaní s tými, ktorí sa vozili do práce autom, mali cyklisti:

  • o 41 % nižšie riziko predčasného úmrtia,
  • o 46 % nižšie riziko ochorení srdca a ciev,
  • o 45 % nižšie riziko vzniku rakoviny.

Pravidelná jazda na bicykli podporuje imunitu

Bicyklovanie je skvelý spôsob, ako posilniť svoje zdravie a imunitu. Aktívny šport vám môže pomôcť chrániť sa pred vážnymi chorobami, ako sú mŕtvica, infarkt, niektoré druhy rakoviny, depresia, cukrovka, obezita a artritída.

Cyklisti si dokážu udržať pevné zdravie aj napriek tomu, že sú miestami vystavení dažďu, vetru či chladu. To neznamená, že si môžu dovoliť podchladenie. Svoje oblečenie na bicykel by mali prispôsobiť vonkajším podmienkam. 

Hlavne zime je dôležité si vybrať cyklistické dresy podľa sezóny. Podstatné je mať spodnú vrstvu ako cyklistická termobielizeň, čo dobre reguluje teplo a odvádza pot. Vrchnú vrstvu ako cyklistická bunda mať z kvalitných materiálov, aby vás neprefúkalo alebo nepodchladilo. Do toho kvalitné návleky na nohy a čiapka.

Spálenie nadbytočných kalórií

Cyklistika je dobrý spôsob, ako korigovať alebo znižovať telesnú váhu. Bicyklovanie zvyšuje rýchlosť metabolizmu, buduje svalovú hmotu a spaľuje telesný tuk. Ak sa snažíte schudnúť, jazda na bicykli by mala byť kombinovaná s plánom zdravého stravovania. Bicyklovanie je pohodlná forma cvičenia, pričom jeho čas a intenzitu môžete upraviť podľa svojich schopností a cieľov.

Menej stresu a psychického napätia

Aktívny pohyb má priaznivý vplyv nielen na fyzickú kondíciu, ale i duševné zdravie. Bicyklovanie uvoľňuje stres, napätie a úzkosť a pomáha udržať si čistú myseľ. Pri športovej aktivite sa vylučujú adrenalín, endorfíny a testosterón. Tieto hormóny spúšťajú pozitívne zmeny v psychike. Okrem lepšej pozornosti budete po bicyklovaní aj ľahšie zaspávať.