Plesne a huby – častá príčina jesenných alergií

V poslednom čase narastá počet ľudí trpiacich alergickou nádchou spôsobenou plesňami a hubami. Niet divu – éra uzavretých okien, zvýšenej izolácie domácností, klimatické zmeny a znečistené prostredie tento problém výrazne zhoršujú. Alergia je tichý nepriateľ, ktorý vám môže znepríjemniť akýkoľvek outdoorový šport. Najprv sa nenápadne ozve len občas, no časom sa jej príznaky stávajú oveľa intenzívnejšie.

Čo je alergia?

Alergia je nežiaduca, prehnaná reakcia na látku, ktorá u väčšiny ľudí nevyvoláva nijaké ťažkosti. Každá látka zapríčiňujúca takúto reakciu sa nazýva alergén, pričom medzi najbežnejšie alergény patria peľ, roztoče, plesne a potraviny. Je to progresívne ochorenie a pokiaľ nie je včas a správne liečené, môže sa zhoršovať a komplikovať. Nepoznaná a neliečená alergia môže viesť k chronickým stavom s trvalými následkami.

Ako plesne ovplyvňujú ľudský organizmus a zdravie?

V prípade húb a plesní je mechanizmus alergickej reakcie rovnaký. Pritom pre väčšinu z nás nepredstavujú zdravotné riziko a náš organizmus s nimi dokáže koexistovať. Je to pochopiteľné, veď týchto mikroskopických organizmovexistuje viac ako 10 000 druhov a mnohé z nich máme doma, bez ohľadu na to, ako usilovne upratujeme.

Plesne a huby teda nájdeme skoro všade, v interiéri aj vonku, nezvládajú jedine mrazy a extrémne teplé a suché počasie. V prípade vhodných podmienok sa rozmnožujú mikroskopickými výtrusmi, ktoré umožňujú šírenie vzduchom aj dotykom.

Ktoré plesne vyvolávajú alergiu?

Plesňové alergie mávajú dosť individuálny priebeh. Človek môže byť alergický iba na jeden druh plesne, alebo reaguje na široké spektrum. Medzi najčastejšie plesne vyvolávajúce alergie patria:

• Alternaria,
• Cladosporium (Hormodendrum),
• Penicillium,
• Aspergillus,
• Helmin thosporium,
• Epicoccum,
• Fusarium,
• Rhizopus,
• Mucor,
• Aureobasidium (Pullularia).

Aké sú najčastejšie prejavy plesňovej alergie?

• Slzenie a pálenie očí (zápal spojiviek)
• Vodnatá nádcha, časté kýchanie a pocit upchaného nosa
• Priedušková astma  a problémy s dýchaním
• Ekzém a začervenania pokožky (hlava, líca, lakťové jamky a pod.)
• Systémové imunitné ochorenia
• Bolesť hlavy
• Spánkové ťažkosti
• Potravinové alergie na plesne

Plesne v domácnosti a vo vonkajšom prostredí

Ide o najčastejší spôsob členenia, ktorý vychádza z faktu, že niektoré plesne sa v našich domácnostiach vyskytujú častejšie než iné. Napríklad huba Aspergillus, ktorá sa často nachádza na povrchu rôznych materiálov v interiéri, vrátane vankúšov, na ktorých spíme, je jedným z najznámejších príkladov. Táto huba má schopnosť kolonizovať textílie, nábytok a iné bežné predmety, pričom sa jej darí v prostredí s vysokou vlhkosťou.

V skutočnosti však väčšina húb a plesní dokáže prežívať nielen v interiéroch, ale aj vonku. Podmienky ako vlhkosť, teplota a cirkulácia vzduchu zohrávajú kľúčovú úlohu v ich šírení a prežívaní. Často sa stáva, že plesne, ktoré sa v interiéri ľahko množia, nájdeme aj v prírode, napríklad na dreve alebo v pôde. Klimatické zmeny a znečistenie vzduchu môžu vytvoriť priaznivejšie prostredie pre ich rast, čo vedie k zvýšenému riziku alergií a dýchacích ťažkostí, najmä pre ľudí citlivých na spóry plesní.

Najčastejšie huby a plesne, s ktorými sa stretávate každý deň

• Altenaria – v domácnosti sa vyskytuje najmä v múke, okenných rámoch, ovocí a zelenine. Je známa tým, že často spôsobuje astmu.
• Aspergillus – nájdete ju v bavlne, čalúnenom nábytku, penových matracoch, tapetách, kúpeľniach a pivniciach. Môže spôsobiť alergickú broncho-pulmonálnu aspergilózu, aj keď sa vyskytuje menej často.
• Cladosporium – nachádza sa v zálievkach, chladničkách a skleníkoch. Jeho prítomnosť môže vyvolať alergie a je bežným problémom v domácnostiach.

Kedy a kde sa najčastejšie objavujú plesne?

Ako správne diagnostikovať a liečiť plesňovú alergiu? 

Diagnostika plesňovej alergie prebieha pomocou štandardných alergologických postupov. Tieto metódy zahŕňajú:

• Vstupný pohovor: Lekár zhromažďuje informácie o vašich symptómoch, anamnéze a možnom vystavení plesniam.
• Kožný test: Tento test zisťuje prítomnosť alergických reakcií na plesne, avšak nie je 100% spoľahlivý a môže vykazovať falošnú negativitu.
• Krvný test: Môže poskytnúť ďalšie informácie o hladinách protilátok a alergénových reakciách.

Pri diagnostike je kľúčové identifikovať konkrétnu príčinu alergie a odstrániť ju. Po určení alergénu je potrebné prijať nasledujúce opatrenia:

• Eliminačné opatrenia – Tieto opatrenia sa zameriavajú na odstránenie alebo minimalizáciu kontaktu s alergénmi. Môže to zahŕňať pravidelné čistenie a dezinfekciu prostredia, znižovanie vlhkosti a zabezpečenie dobrej ventilácie v domácnosti.
• Alergénová  imunoterapia (AIT) – Ide o proces, ktorý postupne zvyšuje toleranciu organizmu voči konkrétnym alergénom. Tento typ liečby môže trvať niekoľko mesiacov až rokov a je zameraný na dlhodobé zmiernenie alergických symptómov.
• Lieková liečba – protialergické lieky, lieky na upokojenie (antihistaminiká), u astmatika liek na uvoľnenie priedušiek, protizápalové lieky (kortikosteroidy) či antileukotriény. V prípade alergie na plesne má imunoterapia iba limitované možnosti.

Prevencia plesňovej alergie

• Znížte interiérovú vlhkosť a teplotu – udržte ju na úrovni okolo 45 % a 18 až21 °C. Ak používate odvlhčovače, musíte ich často vyprázdňovať a dezinfikovať. Pomáha aj klíma udržujúca nižšiu teplotu, ktorú huby nemajú radi.
• Často vetrajte – kúpeľňu, kuchyňu a ďalšie potenciálne vlhkejšie priestory. Drezy, vane, sprchy, odpadkové koše a pod. čistite pravidelne špeciálnymi antiplesňovými prípravkami.
• Pravidelne meňte zeminu vašich izbových rastlín – pokrytie zeminy belavou vrstvou naznačuje prítomnosť plesne.
• Kontrolujte kanalizáciu a vodovodné potrubie vo vašej domácnosti – prípadný mikroúnik vody z prasknutého potrubia niekde v stene môže viesť k pomalému rozširovaniu plesne. Tá dokáže nenápadne rásť aj pod tapetami.
• Používajte vysávače s HEPA filtrom – pričom ho treba dostatočne často meniť.
• Odstráňte z domácnosti všetky textílie – koberce, osobitne tkaniny vo vlhkejších častiach domu/bytu.
• Zatvárajte okná na noc – špeciálne počas špičky plesňovej sezóny. Koncentrácia spórov plesní vo vzduchu je najvyššia práve v noci.
• Zvýšte preventívne dávky – ak ste astmatik a máte alergiu na pleseň rodu Alternaria, v období jej častejšieho výskytu a po porade s lekárom je vhodné zvýšiť preventívne dávky inhalačných liekov.
• Vyhýbanie sa rizikovým oblastiam -vyhybajte sa poľnohospodárskym oblastiam na konci leta a počas žatvy, ako aj kompostu a hnijúcim kôpkam.
• Nerozhrabávajte – pokosené seno, trávu či opadané lístie a plody.
• Zlepšite kvalitu ovzdušia – kvalita ovzdušia je lepšia vo vyšších nadmorských výškach–ideálne je nad 1500m.
• Tréning radšej preskočte – ak sa necítite dobre, ste unavený, máte plný nos, horšie sa Vám dýcha treba tréning radšej odložiť, mohli by ste si pohoršiť.
• Preplachujte nos – sprejom z morskou vodou alebo vincentkou (dostať v lekárni).
• Nefajčte – dráždivé elementy ako tabak ešte viac stupňujú silu alergických príznakov.
• Otužovanie a podpora imunity – na zlepšenie imunitnej odpovede, čo zabezpečuje lepšiu ochranu pred vírusmi, parazitmi, baktériami a pri záťaži organizmu fyzickým alebo psychickým stresom.

Čo robiť ak Vám diagnostikovali alergiu na plesne?

Čo teda robiť, keď je už diagnóza jasná? Treba si najmä uvedomiť to, že vlohy k alergii a astme sú celoživotné. Zo strany pacientov to chce ale spoluprácu a uvedomenie si, že ani subjektívne dobrý stav ešte nijako neznamená, že sám liečbu predčasne ukončí.

Dnes už máme také diagnostické  prístroje, že prakticky každému dokážeme liečbu ušiť presne na mieru. Tak bude Váš stav dlhodobo stabilizovaný a postupne sa buď celkom zaobídete bez liekov, alebo ich budete užívať minimálne, či v dlhších časových intervaloch.