Celoročná alergia a možnosti jej liečby

Výskyt alergických ochorení v posledných desaťročiach stúpa. Prevalencia bronchiálnej astmy je napríklad uvádzaná okolo 5 %, údaje o prevalencii chronickej nádchy sú podľa viacerých autorov rôzne, ale kvalifikované odhady hovoria, že sa pohybujú okolo 20 – 25 %. Alergia je nežiaduca, prehnaná reakcia na látku, ktorá u väčšiny ľudí nevyvoláva žiadne ťažkosti. Každá látka zapríčiňujúca takúto reakciu sa nazýva alergén, pričom medzi najbežnejšie alergény patria peľ, roztoče, plesne a potraviny.

Faktory vzniku alergie

Rozšírenie alergií nie je dané len genetickými faktormi, ale hlavne zmenami vonkajšieho prostredia a životného štýlu. Existujú dve základné hypotézy, ktoré hovoria o tom, ako vonkajšie prostredie ovplyvňuje výskyt alergií a opakovaných infekcií dýchacích ciest. V prvom rade sú to nové rizikové faktory, často označované ako „západný štýl života“. Patria sem napríklad:

• vplyv domáceho a pracovného prostredia, interiérov bytov a budov, kde trávime 95 % nášho života,
• znečistenie vonkajšieho prostredia,
• aktívne aj pasívne fajčenie,
• výživové návyky.

Na druhej strane, k zvýšenej vnímavosti pre vznik alergického ochorenia a recidivujúcich infekcií dýchacích ciest vedie podľa hygienickej hypotézy aj absencia ochranných faktorov typických pre starší, tradičný životný štýl. Na nárast počtu alergických ochorení paradoxne vplýva tiež vyššia sterilita domácností, menší počet detí v rodinách či prehnaná a neraz zbytočná liečba antibiotikami. To všetko znižuje stimuláciu imunitného systému a spôsobuje tak nárast alergií.

Dnes už vo svete prevláda názor, že pokiaľ deti vyrastajú v prostredí, kde prirodzene prichádzajú do kontaktu s alergénmi – ako napríklad deti na dedinách, kedy ide o prostredie typické pre hospodárske dvory – dostatočne sa stimuluje imunitná odpoveď a je zreteľný aj nižší výskyt alergií. Nadmerná liečba antibiotikami nielenže pôsobí nepriaznivo na stimuláciu imunitného systému, ale narušuje i bakteriálnu flóru v čreve, pričom črevná sliznica je jedným z najdôležitejších faktorov imunitného systému pri rozvoji alergie.

Aké príznaky alergického ochorenia rozlišujeme

Alergia nie je ochorenie jedného orgánu, ale ochorenie celého tela. Môže prechádzať z jedného systému na druhý, pričom príznaky alergického ochorenia môžu byť celkové a lokálne:

• Celkové príznaky sa prejavujú najčastejšie pod obrazom chronickej únavy, ospalosti, nesústredenosti, porúch spánku a koncentrácie, nervozity, podráždenosti, zvýšených teplôt nejasnej príčiny, útlmu čuchu a chuti, opakovaných bolestí hlavy a hrdla. Na alergické ochorenie je potrebné vždy myslieť pri opakovaných infekciách horných dýchacích ciest, hlavne nádchach a zápaloch prínosových dutín či hrdla.
• Lokálne príznaky alergického ochorenia vychádzajú z postihnutých tkanív. Pri postihnutí dýchacích ciest sa rozvíja najčastejšie vodnatá nádcha, kýchanie v salvách, svrbenie nosa a očí, slzenie očí a zápal spojiviek, upchatý nos, suchý a dráždivý kašeľ, chrapot, škrabanie a pocity zatekania hlienov v hrdle, dychová tieseň, tlak na hrudníku (alergická nádcha, bronchiálna astma). Postihnutie kože zvyčajne sprevádzajú rôzne vyrážky, pupienky, ekzémy, svrbenie a pálenie kože, opuchy, ragády (atopická dermatitída, kontaktná dermatitída). Pri postihnutí čriev sa zas najčastejšie rozvíja bolesť brucha, hnačka, zápcha, nadúvanie, pálenie záhy, zápach z úst, vracanie (potravinová alergia).

Príznaky celkové aj lokálne sa môžu rôzne kombinovať. Pretrvávajúci neliečený alergický zápal však môže spôsobovať rozširovanie alergického zápalu do ďalších orgánov (vývin astmy pri neliečenej alergickej nádche) a taktiež predstavuje veľké riziko komplikácií (vývoj nových alergií – zvýšenie množstva alergénov, na ktoré alergik reaguje alergickou reakciou). Alergická nádcha a ekzém sa považujú za významné rizikové faktory pre vznik bronchiálnej astmy. U dospelých má každá druhá astma alergický pôvod. U detí je až 85 % astmatických ochorení zapríčinených alergiou.

Alergická nádcha môže byť sezónna (obdobie pelenia stromov, tráv, obilnín, bylín) alebo celoročná (roztoče, plesne, srsť zvierat, potraviny, chemikálie). Celoročná nádcha sa na rozdiel od sennej nádchy vyskytuje u pacientov počas celého roka. Pri tomto type alergie sú pacienti vnímaví na srsť domácich zvierat, čiastočky prachu, roztoče alebo plesne, teda alergény prítomné v prostredí, kde sa nachádzame po celý rok. Títo pacienti mávajú často tiež ekzémy, prípadne bronchiálnu astmu.

Najčastejšie celoročné typy alergie

Početnejšou skupinou ľudí s alergickým ochorením sú alergici na roztoče. Alergickú reakciu spôsobujú v tomto prípade roztoče (mikroskopické článkonožce podobné kliešťom), žijúce najčastejšie v domácom prachu a lôžkovinách. Prítomné sú aj v závesoch, čalúnených pohovkách, kobercoch a plyšových hračkách. Roztoče sa živia šupinami a kožným odpadom z ľudského tela, preto sa im najlepšie darí v posteliach, kde majú vhodnú teplotu, vlhkosť a dostatok výživy. Jeden gram prachu z postele môže obsahovať 2 000 až 15 000 roztočov. Látky, ktoré alergiu vyvolávajú sú obsiahnuté vo výkaloch roztočov, ktoré spôsobujú prejavy alergickej nádchy, ekzému až astmy.

Príznaky alergie sú prítomné celoročne, zhoršovať sa môžu na jeseň a v zime, keď sa kúri. Typické sú ťažkosti najmä ráno po prebudení. Ide hlavne o upchatý nos, výtok z nosa, kýchanie, slzenie, svrbenie kože a suchý kašeľ. V nadmorskej výške nad 1 200 m n. m. sa roztoče nevyskytujú, preto sa alergikom na roztoče odporúča horská klimatická liečba.

Alergia na plesne predstavuje alergiu na spóry vláknitých húb, ktoré sa vzduchom šíria podobne ako peľ, sú voľným okom neviditeľné a najčastejšie vyvolávajú alergickú nádchu a astmu. Príznaky alergie sú prítomné celoročne, najviac však na vrchole leta a na jeseň pri teplom a vlhkom počasí. Riziko plesní predstavujú najmä staré byty a chalupy.

„Domáci miláčikovia“ sú ďalším významným zdrojom agresívnych alergénov. Hlavné zvieracie alergény sa priamo nachádzajú v srsti zvierat, ale aj v slinách, moči, maze, šupinách, perí a krvnom sére. Najsilnejšie alergény má kocúr. Silné alergické reakcie vyvolávajú tiež mačky, kone, psy a malé hlodavce ako morča či škrečok. Alergia na vtáky je zväčša nepriama, pretože najsilnejším alergénom vtákov sú roztoče prítomné v perí. Väčšina ľudí sa alergizuje priamym stykom s vlastným domácim zvieraťom. Alergiu však môže vyvolať aj nepravidelný, príležitostný kontakt so zvieraťom, prípadne s ľuďmi, ktorí zvieratá chovajú.

Liečba alergie pozostáva z troch základných bodo

Obmedziť kontakt s alergénom

• Ak zistíte, že ste alergickí na peľ, budete sa musieť snažiť vyhýbať peľu, a to ideálne obmedzením pobytu v prírode na miestach a v čase vysokého výskytu peľu.
• V prípade alergie na zviera ho budete musieť odstrániť zo svojej blízkosti.
• Ak ťažkosti spôsobuje kozmetika alebo bižutéria, budete sa jej musieť vzdať.
• Dobré je preplachovať si nos sprejom s morskou vodou alebo vincentkou, ktoré možno dostať v lekárni.
• Odporúčame nefajčiť. Dráždivé elementy ako tabak totiž ešte viac stupňujú silu alergických príznakov.
• Na zlepšenie imunitnej odpovede je veľmi dobrý napr. Imunoglukan P4H®, ktorý zabezpečuje lepšiu ochranu pred vírusmi, parazitmi, baktériami a pri záťaži organizmu fyzickým a/alebo psychickým stresom.

Odstrániť príznaky (symptomatická liečba)

Symptomatické lieky ako antihistaminiká, lokálne kortikosteroidy a i. uľavujú od príznakov alergie, ale nezabránia návratu ťažkostí po prerušení liečby. Antihistaminiká tlmia alergiu, sú to bežné a bezpečné lieky a napriek tomu, že každý jedinec na ne reaguje individuálne, väčšinou nespôsobujú ospalosť, majú rýchly nástup účinku a umožňujú dávkovanie len raz denne. Nerieši sa nimi však podstata ochorenia, preto je najlepšie sa čo najskôr objednať k špecialistovi a liečiť sa.

Riešiť príčinu ochorenia

Jediná liečba, ktorá lieči samotnú príčinu alergických ochorení je špecifická imunoterapia. Ide o zásah do samej podstaty ochorenia, kedy pacientovi postupne pridávame alergén, ktorý mu zapríčiňuje najväčšie ťažkosti od najnižšej koncentrácie po najvyššiu, zatiaľ čo organizmus si vytvára vlastné protilátky proti alergénu. Môže sa podávať v injekčnej, kvapkovej a už aj tabletkovej forme.

Riziko zhoršenia alergie sa vďaka imunoterapii výrazne znižuje, symptómy alergie poľavujú a klesá spotreba liekov. Tak je možné predísť zbytočnému zaťažovaniu a poškodzovaniu organizmu alergiou a prípadnému rozvoju bronchiálnej astmy.

Je dobré si uvedomiť, že alergia nie je len otázkou alergie nosa, oka, kože, pľúc či čreva v prípade potravinovej alergie, ale predstavuje jeden ucelený systém. Ak sa nelieči už v začiatkoch, stav sa môže pomaly zhoršovať. Čo teda robiť, aby tí spomedzi nás, ktorí už spomínané diagnózy majú, mohli mať aj naďalej dostatočne kvalitný a plnohodnotný život? 

Genetické predispozície síce existujú, ale podstatne ich ovplyvňuje i náš životný štýl a vonkajšie prostredie. Čiže, mali by sme sa najmä zamyslieť nad svojimi stravovacími návykmi, pohybovou aktivitou, otužovaním a naučiť sa, ako aspoň čiastočne odblokovať stres, v ktorom všetci žijeme. Pomocou týchto základných opatrení sa upravia aj prejavy alergie, samozrejme, v spojení s cielenou liečbou.