7 vecí, ktoré by ste mali vedieť, ak vás trápia zväčšené uzliny a lymfóm
Ľudské telo obsahuje viac ako 600 lymfatických uzlín, malé mäkké štruktúry o veľkosti hrášku. Opuch lymfatických uzlín, môže byť aj varovným signálom závažnejších zdravotných problémov, ako sú autoimunitné ochorenia alebo rakovina. Na čo presne slúžia lymfatické uzliny a čo býva najčastejším dôvodom ich opuchu?
Na čo slúžia lymfatické žľazy?
Laicky môžeme lymfatické uzliny vnímať ako miesto, kde lymfocyty (druh bielych krviniek) „študujú“ cudzí materiál tak, aby neskôr dokázali tvoriť protilátky a chrániť organizmus pred hrozbami. Niekedy sú ale v tomto procese uzliny zahltené a nestíhajú ochranu pred infekciami či rakovinou. Tieto uzliny sa potom stávajú útočiskom, kde sa votrelci môžu skrývať a rozmnožovať, čo sa zvyčajne prejavuje ich zväčšením.
Kde nájdeme lymfatické žľazy?
V našom tele máme viac ako 600 lymfatických uzlín, teda malých mäkkých oválnych štruktúr o veľkosti hrášku. Tieto sú navzájom poprepájané v reťazcoch po celom tele. Ak sme štíhli, mnohé z uzlín poľahky nahmatáme pod kožou. Niektoré sú ale uložené hlboko v nás a vtedy ich nedokážeme cítiť ani v prípade, ak sú zdurené. Typické oblasti, kde nájdeme lymfatické uzliny sú v okolí hlavy a krku, nad kľúčnou kosťou, v podpazuší a v okolí slabín.
Prečo bývajú uzliny opuchnuté?
Najčastejšou príčinou opuchnutých lymfatických uzlín býva infekcia, či už ide o bežné prechladnutie, zápal uší, hrdla alebo nosohltanu. Podobne pôsobia aj vážnejšie infekcie, zasahujúce imunitný systém, ako infekčná mononukleóza, HIV či herpes. Z baktérií ide najčastejšie o pôsobenie streptokokov a stafylokokov, ale aj raritnejších druhov ako syfilisu, chlamýdie či tuberkulózy, prípadne húb a parazitov ako napríklad toxoplazmózy.
Pomerne častá príčina zdurených lymfatických žliaz je zápal s imunologickým pozadím, ako napríklad reumatoidná artritída či lupus. Ďalším dôvodom býva rakovina, či už zasahujúca krvnú sústavu (leukémia) alebo samotný lymfatický systém (lymfóm). A napokon tu máme zriedkavé príčiny ako sarkoidóza. Z pohľadu pacienta je asi najdôležitejšie, že za väčšinou zväčšených lymfatických uzlín sa neskrývajú vážne príčiny.
Kedy by ste mali mať dôvod na obavy?
Pri skúmaní zväčšených uzlín by sme si mali položiť niekoľko otázok:
- Kde sa nachádzajú zväčšené lymfatické uzliny? Ak sú tesne nad kľúčnou kosťou alebo pod krkom, je pravdepodobnejšie vážnejšie ochorenie.
- Aký majú uzliny charakter? Podozrivé sú najmä tvrdšie, nepohyblivé či nepravidelne zväčšené uzliny, keďže normálne by mali byť pod povrchom kože jemné a pohyblivé. Uzliny, ktoré sú pevne až tvrdo spojené s kožou či hlbšími tkanivami, môžu byť signálom malignity. Naopak, vláčne zapálené uzliny, prípadne s akoby gumovitou konzistenciou sú skôr prejavom infekcie.
- Ako rýchlo rastú uzliny? Ako sú veľké? Ak dochádza k rýchlemu zväčšovaniu uzlín alebo dosiahnu veľkosť presahujúcu v priemere 1 cm, nemali by sme váhať s lekárskym vyšetrením.
- Aké sú pridružené príznaky? Príznaky opuchnutých lymfatických uzlín sa individuálne líšia. Niektorí pacienti sú úplne bez príznakov. Inokedy zas býva zdurenie lymfatických uzlín zreteľné, bolestivé až znetvorujúce. Všeobecne ale platí, že ak máme zväčšené uzliny spolu s horúčkou, nočným potením alebo so stratou hmotnosti, môže ísť o signál vážnejšieho ochorenia.
Ako sa postupuje pri podozrivo zväčšených uzlinách?
V prvom rade by sme pri zdurených lymfatických uzlinách nemali prepadnúť panike. Presné určenie príčiny býva dosť náročné, pričom napokon zvyčajne nejde o vážny zdravotný problém. „Len“ u asi 500 Slovákov ročne sa napokon zistí lymfóm, teda rakovina lymfatických uzlín. Základom vyšetrenia je dôsledná anamnéza a kompletné fyzikálne vyšetrenie odborníkom.
Nasledujú krvné testy a pri hlbšie uložených uzlinách aj CT vyšetrenie. Ak uzliny zostávajú zväčšené viac ako 1 cm po dobu 2 až 3 mesiacov, alebo pokračujú v raste, pristupuje sa k biopsii, ktorá jediná dokáže potvrdiť či vyvrátiť rakovinu lymfatického systému – lymfóm.
Lymfóm – o čo ide a ako sa lieči?
Ide o zhubné ochorenie lymfatického systému, ktoré postihuje tvorbu lymfocytov. Tie sú kľúčové pre fungovanie imunitného systému. Poznáme viac ako 35 druhov lymfómov, ktoré sa líšia prejavom, vlastnosťami aj spôsobom liečby. Bohužiaľ stále nepoznáme presnú príčinu tejto choroby, takže nevieme pomenovať ani správnu prevenciu. Faktom ale je, že lymfóm mávajú častejšie muži než ženy, a týmto ochorením trpí aj veľa mladých ľudí. Na druhej strane patrí lymfóm medzi najlepšie liečiteľné druhy rakoviny, stačí „len maličkosť“ – včasné zachytenie.
Pri liečbe lymfómu sa využíva najmä chemoterapia, rádioterapia a liečba cielenými liekmi – tzv. monoklonovými protilátkami, resp. transplantácia kmeňových buniek.
Aké sú najčastejšie druhy lymfómu?
- Non-Hodgkinov lymfóm je rakovina lymfatického tkaniva. Rozlišujeme pomalšiu a agresívnu formu tohto ochorenia. Rovnako ako u ostatných lymfómov, zatiaľ nepoznáme presnú príčinu tejto choroby, aj keď je častejšie pozorovaná u ľudí s oslabeným imunitným systémom. Na rozdiel od príznakov Hodgkinovho lymfómu, tento druh rakoviny máva prejavy ako kašeľ alebo dýchavičnosť, bolesť brucha alebo opuchy, bolesti hlavy a problémy s koncentráciou a osobnosťou.
- Hodkinov lymfóm vyzerá podobne ako Non-Hodgkinov lymfóm, ale s tým rozdielom, že u ľudí, ktorí ním trpia, nájdeme abnormálne bunky s názvom Reed-Sternberg. Tento lymfóm sa tiež šíri viac usporiadane ako Non-Hodgkinov lymfóm. Patrí k najlepšie liečiteľným druhom rakoviny. Jeho najčastejším symptómom je bezbolestné zdurenie lymfatických uzlín na krku, v podpazuší alebo na slabinách, väčšinou bez sprievodných príznakov. Neskôr sa objaví únava, horúčka či zimnica, svrbenie po celom tele alebo strata chuti do jedla spojená s nevysvetliteľným chudnutím.
Viac informácií o tejto chorobe nájdete aj na http://www.lymfom.sk/.