Bronchiálna astma

Charakteristika bronchiálnej astmy

Bronchiálna (priedušková) astma je chronické zápalové ochorenie tkaniva dýchacích ciest, ktoré zvyšuje ich reaktivitu a zhoršuje kvalitu nášho života. Hladké svaly v stenách priedušiek sa sťahujú, sliznica opúcha a zvyšuje sa tvorba hlienu, čím sa priechodnosť priedušiek významne znižuje.

Výskyt AB – bronchiálnej astmy

Výskyt prieduškovej astmy v posledných desaťročiach výrazne stúpa. Keď má budúca matka istý druh alergie, genetická predispozícia rovnakej choroby je u jej dieťaťa až na 70 – 80 %. V súčasnosti bronchiálna astma postihuje asi 5 % dospelých a 10 % detí.

Najnovšie epidemiologické štúdie potvrdzujú, že detská astma začína v 64 % prípadov v priebehu prvých piatich rokov života, pričom riziko stúpa v závislosti od zá­ťaže alergii v rodine, hlavne prieduškovej astmy. Vysokým rizikovým faktorom pri vzniku AB u detí je atopický ekzém, kde sa riziko pohybuje od 40 – 60 %.

Príčiny vzniku AB

Rozšírenie alergií a následne aj bronchiálnej astmy nie je dané len genetickými faktormi, ale aj zmenami vonkajšieho prostredia a životného štýlu. Zhoršuje sa kvalita životného prostredia znečisteného rôznymi chemickými látkami a splodinami, negatívne dôsledky má tiež stále širšie používanie klimatizácie, samozrejme pasívne i aktívne fajčenie atď. Na nárast počtu alergických ochorení paradoxne vplýva aj vyššia sterilita domácností.

Všetko je čisté, deti si umývajú ruky dvadsať krát denne a v rodine žije menej detí. To všetko sú faktory, ktoré znižujú stimuláciu imunitného systému, a tak spôsobujú nárast počtu alergií. Taktiež v dôsledku nadmerného užívania antibiotík klesá počet infekčných ochorení, čo tiež nestimuluje imunitný systém dobrým smerom. Okrem toho, nadmerný počet antibiotík vyhubí nielen bakteriálnu flóru v pľúcach, ale aj v čreve, pričom črevná sliznica je jedným z veľmi dôležitých faktorov imunitného systému pri rozvoji alergie.

Ako sa prejavuje?

Vo verejnosti stále pretrváva nesprávna predstava, že astmatici sú ľudia, ktorí majú problémy s dýchaním. Astma sa však veľmi často prejavuje aj dlhodobým kašľom. Pacient sucho, dráždivo kašle v určitých obdobiach, kedy sú priedušky stiahnuté a nevládzu ventilovať vzduch tak, ako treba. Jedným z prvých varovných príznakov ochorenia je kašeľ po námahe alebo dlhodobý kašeľ, ktorý sa opakovane lieči antibiotikami bez zreteľného efektu.

Astma sa môže prejavovať aj ťažkosťami s dýchaním. Pacientove ťažkosti sa objavujú po námahe, prípadne po infekcii dýchacích ciest, pričom sa pridružia aj piskoty sprevádzajúce dýchanie. Pri čerstvo sa rozvíjajúcej astme môže byť jediným príznakom ochorenia suchý, dráždivý dlhodobý kašeľ alebo kašeľ v určitých záchvatoch, a to najmä nadránom.

Aký je vzťah telesnej námahy a bronchiálnej astmy?

Veľmi často môže byť jediným spúšťačom fyzická záťaž, čo sa charakterizuje ako tzv. námahou vyvolaná astma (EIA – exercise induced asthma). Na vzniku záchvatov sa podieľa zrýchlené dýchanie pri námahe s následným zvýšeným vyplavovaním zápalových mediátorov (látok spôsobujúcich zápal v dýchacích cestách), čo spôsobuje stiahnutie dýchacieho svalstva s opuchom dýchacích ciest. Toto je príčinou záchvatu dusivého kašľa s pocitom dychovej tiesne až počuteľnými piskotmi.

Vyšetrenie pacienta

Najdôležitejšie pri ochorení bronchiálnej astmy je včasné stanove­nie diagnózy. Každé oneskorenie liečby je pre chorého nepriaznivé, vzhľadom k možnej prestavbe pľúcneho tkaniva v dôsledku zápalu. Veľmi dôležitá je anamnéza, čiže dôkladné vypočutie pacienta so zistením všetkých jeho ťažkostí, ale aj ťažkostí v jeho rodine.

Fyzikálne vyšetrenie a analýza symptómov ako je kašeľ, tieseň, tlak alebo pálenie na hrudníku, piskoty, ťažkosti s dýchaním, prípadne ťažkosti s dýchaním po námahe nám pomôže stanoviť, v akom stupni je ochorenie. K skorej diagnostike napomáhajú funkčné diagnostické metódy, pomocou ktorých zisťujeme, akého typu a v akom štádiu je bronchiálna astma. Patrí k nemu aj základné funkčné vyšetrenie pľúc. Týmto vyšetrením sa však nemusia zachytiť žiadne zmeny funkčných parametrov. Špecifickými vyšetreniami sú bronchomotorické testy.

Ide o provokačné testy, kedy sa pacientovi podá histamín, acetylcholín alebo sa zaťaží fyzickou námahou a porovnávaním jednotlivých funkčných parametrov zistíme, či nastala zmena, ktorá je typická pre bronchiálnu astmu. Najcitlivejšia metóda na stanovenie alergického zápalu v dýchacích cestách je stanovovanie NO (oxidu dusnatého) vo vydychovanom vzduchu. Prístroj vie detekovať z výdychu prítomnosť a množstvo oxidu dusnatého (NO), ktorý pľúca zdravého človeka vylučujú len v minimálnom množstve. Pri alergickom zápale tvorba NO stúpa, pričom pôvod má v alergickým zápalom zmenených epiteliálnych bunkách dýchacích ciest.

Liečba AB

Ak sa astma podchytí a správne lieči, tak tieto príznaky ustúpia. V prípade bronchiálnej astmy spočíva jediná efektívna liečba v kombinácii nefarmakologickej a farmakologickej liečby. K nefarmakologickej liečbe patrí správna životospráva, dodržiavanie zásad astmatika, odstránenie spúšťačov a liečebná rehabilitácia. Farmakologická liečba pozostáva v aplikácii kontrolórov a uvoľňovačov. Kontrolóry sú protizápalové lieky, ktoré sa musia užívať pravidelne a dlhodobo. Uvoľňovače ako napríklad salbutamol, ipratropium bromi a iné, sa používajú na zvládnutie ťažkostí (dýchavica, kašeľ, piskoty) a používajú sa podľa potreby, napr. pri ťažkostiach alebo pred námahou.

Prognóza

Správne individuálne „ušitá“ liečba zvyčajne zabezpečuje bezpríznakové obdobie s možnosťou života vysokej kvality, čo znamená plnohodnotne pracovať, venovať sa svojim záujmom a športovať, dokonca aj na vrcholovej úrovni. Aj medzi pacientmi liečenými na bronchiálnu astmu je niekoľko vrcholových športovcov, ktorí dosahujú alebo dosahovali fantastické výsledky, napríklad plavec Mark Spitz, španielsky cyklista Miguel Indurain, tenistka Justine Heninová a ďalší…

MUDr. Katarína Bergendiová, PhD., klinický imuno-alergológ, športový imunológ