Alergiu na chlad netreba podceňovať ani v lete
Alergia na chlad predstavuje pomerne zriedkavé ochorenie, ktoré sa vyskytuje len u 3 % svetovej populácie. Zvykne sa prejaviť náhle, v ktoromkoľvek veku a akomkoľvek období. A paradoxne práve v období leta na ňu pacienti často zabúdajú. Majú dojem, že keď je vonku teplo, telu predsa nemôže byť zima. Potreba osvieženia požitím studených nápojov či skokom do studenej vody však môže mať pre takýchto ľudí fatálne následky.
Pri vzniku a rozvoji alergií hrajú veľkú rolu, okrem iného, aj náhle zmeny teploty prostredia. Tieto fyzikálne vplyvy pôsobia ako priame aktivátory vyplavovania mediátorov (napr. histamínu) z mastocytov a tieto látky môžu vyvolávať klinické prejavy zvýšenej reaktivity na slizniciach horných, stredných, ale aj dolných dýchacích ciest a očných spojoviek. Pôsobenie chladu sa potom prejaví slzením, pálením sliznice v nosohltane, upchatím nosa a vodnatým výtokom, kýchaním a dráždivým kašľom až dušnosťou.
Jednou z ďalších reakcií na pôsobenie chladu môže byť aj vznik urtiky – žihľavky. Jej základným a charakteristickým prejavom je tvorba žihľavkových svrbivých pupencov veľmi často sprevádzaných aj opuchom určitej oblasti. Môže sa vyskytnúť kdekoľvek na tele, ale zvyčajne je to v oblastiach priamo vystavených chladu. Tieto prejavy sa môžu kombinovať aj s abnormálnou reakciou drobných tepničiek rúk na chlad, kedy prichádza k zblednutiu prstov až ku strate citlivosti sprevádzanej bolestivými pocitmi.
I zdanlivo nevinné osvieženie sa môže byť nebezpečné
V lete predstavuje najväčšie nebezpečenstvo pri alergii na chlad práve kúpanie sa v studenej vode. Náhla zmena teploty tela môže u alergika vyvolať prehnanú reakciu na chlad, a to nielen v oblasti kože, ale aj v rámci vnútorných orgánov.
V dôsledku šoku organizmu prichádza k zvýšenej reaktivite dolných dýchacích ciest, opuchu sliznice až ťažkostiam s dýchaním. Z tohto dôvodu by sa ľudia s týmto ochorením mali vyhýbať kúpaniu sa v chladných jazerách, prípadne do studenej vody vstupovať pomaly a postupne sa otužovať. Ďalšie veľké nebezpečenstvo číha v chladených nápojoch. Ich rýchle vypitie môže spôsobiť náhle a prudké ochladenie hrdla a následnú alergickú reakciu, ktorá má za následok jeho opuch, kašeľ a sťažené dýchanie. Alergik si takto namiesto uhasenia smädu môže veľmi ľahko privodiť problémy s dýchaním.
Diagnostika alergie na chlad
Pokiaľ máte podozrenie, že touto formou alergie trpíte, môžete si to pomerne jednoducho overiť. Na vnútornú stranu vášho predlaktia umiestnite na päť minút kocku ľadu. V prípade, že trpíte alergiou na chlad, miesto, na ktorom je ľad umiestnený, sčervenie, opuchne a začne svrbieť. V priebehu nasledujúcich desiatich minút sa na postihnutom mieste vyhodí žihľavka, ktorá postupne zmizne.
Liečba najčastejšie spočíva v pravidelnom podávaní antihistaminík
Pri liečení alergie na chlad sa využívajú predovšetkým antihistaminiká, prípadne antileukotriény. Ide o protialergické lieky, ktoré sú určené na dlhodobú liečbu, a preto je potrebné dodržiavať ich dávkovanie s dôrazom na preventívne užitie pred expozíciou chladom.
Pri nádche je dobré je preplachovať si nos sprejom s morskou vodou alebo vincentkou. Topické intranazálne kortikosteroidy sú potrebné hlavne pri výraznom upchatí nosa spôsobenom opuchom nosovej sliznice. Pri dýchacích problémoch sa podávajú spreje na uvoľnenie priedušiek, prípadne protizápalová inhalačná liečba podľa ordinácie lekára. Pri kožných problémoch sa používajú aj lokálne masti proti svrbeniu a zápalu, tiež masti proti nadmernému vysušovaniu kože a podobne.
Ťažkosti vznikajúce v dôsledku chladovej alergie môžeme aspoň čiastočne ovplyvniť postupným otužovaním. Pri ňom sa v slizniciach vytvoria obranné mechanizmy (mechanizmy tolerancie), ktoré zmierňujú alebo regulujú tieto prejavy. Otužovanie môžeme prirovnať k určitému druhu hyposenzibilizácie na náhle zmeny prostredia, pričom sa zároveň zvyšuje celková kondícia organizmu. Jednotlivým formám otužovania sa môžeme venovať každý deň bez toho, aby sme si to nejako zvlášť uvedomovali.
Patrí sem nie veľmi teplé obliekanie, dostatočný pohyb na čerstvom vzduchu bez ohľadu na počasie, vetranie bytov aj v zime, hlavne v noci, neprekurovanie domácností a i. Samozrejme, môžeme k tomu postupne pridať striedavé sprchovanie studenou a teplou vodou. Na podobnom princípe je založená aj sauna, ktorá je veľmi vhodným a príjemným doplnkom zvyšovania obranyschopnosti. Ale treba pripomenúť, že efekt prináša len systematické a pravidelné otužovanie a závisí iba od samotného pacienta, ako sa vyrovná s týmto problémom.
