Protilátky po očkovaní COVID-19

Vyšetrenie protilátok triedy IgG (S1, S2 prot.) je zamerané na potvrdenie prítomnosti neutralizačných protilátok po očkovaní, ako aj po prekonaní ochorenia. Prítomnosť neutralizujúcich protilátok predpokladá ochranu voči ochoreniu COVID-19. Po vakcinácii sa neutralizačné protilátky začínajú tvoriť v priebehu 10 – 14 dní od podania prvej dávky, v plnej miere však až 2 týždne po podaní druhej dávky očkovacej látky.

Koronavírus neradno podceňovať: Pozor by si mali dať aj profesionálni športovci, varuje známa imunologička

Rekreačné športovanie či krátkodobé cvičenia môžu pomôcť posilniť imunitný systém. Na pozore by sa však mali mať profesionálni športovci, ktorí mávajú intenzívne a dlhotrvajúce tréningy. MUDr. Katarína Bergendiová, PhD – klinická imunologička a alergiologička z ImunoVital Centrum v rozhovore vysvetľuje, aké komplikácie môžu športovcov postihnúť po prekonaní nového koronavírusu COVID-19.

Aké nebezpečenstvo číha na profesionálneho športovca pri nákaze novým typom koronavírusu?

Imunitný systém a obranyschopnosť proti vírusom a baktériám ovplyvňujú rôzne faktory vrátane fyzickej aktivity. Rekreačný šport alebo primerané krátkodobé telesné cvičenie tri až štyrikrát za týždeň v trvaní 15 až 60 min pri 40 – 60 % intenzite maximálnej spotreby kyslíka (VO2 max), prípadne tepovej frekvencie, má na imunitný systém stimulačné účinky, respektíve jeho aktivity výraznejšie neovplyvňuje.

Oproti tomu dlhotrvajúci a intenzívny tréning bez dostatočnej regenerácie, ktorý je súčasťou vrcholového alebo výkonnostného športu (viac ako päťkrát za týždeň pri viac ako 80 % VO2 max, či tepovej frekvencie), môže oslabiť imunitu a spôsobiť zníženú obranyschopnosť jedinca. Po náročnej fyzickej záťaži vzniká krátkodobé prechodné obdobie zníženej imunitnej odolnosti (tzv. imunosupresívne okno – „the open window“), ktoré môže pretrvávať v závislosti od dĺžky a intenzity záťaže približne 3 – 12 hodín.

Prečo časté a intenzívne tréningy výrazne znižujú imunitu profesionálnych športovcov?

Pri nedostatočnej regenerácii a opakovanej zníženej odolnosti jedinca môže dôjsť k takzvanému „prekrytiu otvorených okien“ a tým k výraznému zníženiu imunitnej odolnosti organizmu. Napríklad u vytrvalca po dobehnutí maratónu možno pozorovať pretrvávanie obdobia oslabenej imunitnej odolnosti aj niekoľko dní.

Obdobie po intenzívnych cvičeniach („open window – otvorené okno“) vedie k zvýšenému zápalu, poškodeniu svalov a vyššiemu riziku výskytu infekcií u športovcov. Toto „otvorené okno” ho môže vystaviť zvýšenému riziku vzniku infekcie s COVID-19 a pomalšej regenerácii po infekcii. Preto je dôležité dôkladné sledovanie respiračných a kardiologických príznakov po prekonaní infekcie COVID-19.

Počas príznakového ochorenia sa zrejme neodporúča náročná fyzická aktivita a samotné telo ju ani nie je schopné vykonávať. Ako to je však u nepríznakových pacientov? Môžu bez problémov zaťažovať svoj organizmus alebo by mali byť opatrnejší?

Aj po prekonaní infekcie COVID-19 bez príznakov sa v súčasnej situácii odporúča aspoň na 2 – 4 týždne dočasne znížiť frekvenciu a aj intenzitu tréningov skôr na udržiavanie kondície. Pri kardiovaskulárnom tréningu sa odporúča aspoň 2 – 3 týždne podľa klinického stavu športovca obmedziť tréning na 3 – 4 tréningy týždenne. Tie by nemali byť dlhšie ako 60 minút denne, s intenzitou obmedzenou na 80 % maximálnej srdcovej frekvencie.

Vhodné je nastaviť si pohybovú rutinu ľahším cvičením, ktoré posilňuje stabilizačný systém (tzv. core), prípadne cvičenia zamerané na flexibilitu – strečing alebo jogu. Okrem toho by mali byť zahrnuté posilňovacie tréningy, ale nemali by presiahnuť 60 minút.

Čo s výkonom a prípravou športovca urobí karanténa, bez ohľadu na vývoj a symptómy ochorenia?

Obmedzenie športu a zníženie normálnej fyzickej aktivity má za následok dekondíciu, ktorá môže negatívne ovplyvniť neuromuskulárny, kardiovaskulárny, dýchací a muskuloskeletálny systém u všetkých obyvateľov.

Aké by mali byť kroky aktívnych športovcov po tom, ako prestanú byť infekční? Mali by začať s tréningom, poradiť sa s lekárom, absolvovať nejaké testy?

Odporúča sa začať postupne a fyzickú aktivitu vykonávať podľa svojho zdravotného stavu. Pred pokračovaním v športových aktivitách by sa malo vykonať dôkladné lekárske vyšetrenie – preventívna telovýchovno-lekárska prehliadka, pri ktorej sledujeme vplyv fyzickej záťaže na srdce a dýchanie. V prípade negatívneho vyšetrenia sa môžu pomaly vrátiť k plnému tréningu.

Vo svojom texte ste spomínali prípad hokejistu Janika Mösera, ktorému takéto testy po návrate na ľad zistili zápal srdcového svalu. Môže byť aj toto jeden z následkov prekonaného ochorenia COVID-19? Je to ojedinelý prípad, alebo sú takéto komplikácie bežné?

Akútne a chronické kardiovaskulárne komplikácie sa bežne vyskytujú pri vírusových infekciách, ako je chrípka, súvisiace vírusy SARS a MERS a sprievodné pneumónie. Medzi dokumentované kardiovaskulárne prejavy patrí hypotenzia, arytmie, akútne poškodenie srdca, myokarditída, kardiomyopatia, akútny infarkt myokardu a srdcové zlyhanie. Akútne poškodenie srdca bolo hlásené u 8 – 12 % pacientov s COVID-19.

Tieto komplikácie zdôrazňujú potrebu dlhodobého monitorovania kardiovaskulárnych následkov u pacientov po prekonaní COVID-19 sledovaním EKG, echokardiografie, testovanie reakcie srdca na záťaž a meranie srdcových biomarkerov (hladiny troponínu v sére). Treba si uvedomiť, že myokarditída je jednou z hlavných príčin náhlej srdcovej smrti spojenej so športom u skupiny športovcov do 35 rokov. Klinický obraz myokarditídy všeobecne vykazuje široké spektrum príznakov, ako sú únava, malátnosť, znížený výkon, bolestivosť svalov alebo vyššia pokojová srdcová frekvencia.

Aký tréningové rady by ste dali športovcom, ktorí prekonajú ochorenie?

Z iných vírusových infekcií je známe, že môže dôjsť k vírusovej replikácii zosilnenej počas intenzívnej činnosti, čo má za následok väčšie štrukturálne poškodenie srdcového tkaniva.  Vzhľadom na to by u športovca s pozitívnou COVID-19 infekciou aj bez akýchkoľvek príznakov bolo vhodné zdržať sa intenzívneho alebo kondičného cvičenia aspoň dva týždne.

Ochorenie COVID-19 predstavuje výzvu aj pri hľadaní osvedčených postupov na bezpečný návrat k športu a tréningu po prekonaní COVID-19 pre športovcov, či už vrcholových, alebo amatérskych.

O pár mesiacov príde na rad očkovanie aj pre vrcholových športovcov, ktoré sa možno uskutoční ešte pred olympijskými hrami. Je pravda, že očkovaním môže byť krátkodobo utlmená výkonnosť? Mali by si športovci a ich tímy naplánovať očkovanie a následne upraviť tréningové procesy?

Podobne ako po niektorých iných očkovaniach sa neodporúča väčšia fyzická záťaž aspoň počas prvých dvoch až troch dní. V rámci opatrnosti neodporúčam v bezprostrednom období napríklad ani príliš dlhé cestovanie.

Zaočkovaný by sa všeobecne mal, ak je to možné, vyhnúť veciam, ktoré predstavujú pre organizmus záťaž navyše. Ak je to len trochu možné, mal by si tiež dopriať dostatok spánku, kvalitnú stravu s obsahom prirodzených probiotík, pretože kondícia čreva má vplyv na imunitnú odpoveď organizmu. Nemal by tiež užívať alkohol, ktorý znižuje funkciu imunitného systému a môže tak znížiť účinok vakcíny. 

Všetko, čo potrebujete vedieť o očkovaní proti COVID-19

Infekčné choroby sprevádzajú ľudstvo od nepamäti. Až do konca 18. storočia boli okrem vojen a prírodných katastrof najčastejšou príčinou smrti a teda významne skracovali život človeka. Prevrat do tohto vývinu vniesli dva obrovské lekárske objavy, a to očkovanie, teda využitie schopnosti tvoriť obranné protilátky proti infekčnej chorobe po vpravení tzv. oslabených pôvodcov týchto nákaz do ľudského organizmu a v 50-tych rokoch 20. storočia vynález antibiotík. Plošné zavádzanie očkovania a cielené využívanie antibiotickej liečby v 20.storočí zdvojnásobilo očakávanú dĺžku života ľudí.

Očkovanie je hlavný nástroj primárnej prevencie chorôb a jedno z nákladovo najefektívnejších dostupných opatrení v oblasti verejného zdravia. Imunizácia očkovaním je najlepšou obranou, ktorú máme pred závažnými a niekedy smrteľnými nákazlivými ochoreniami, ktorým možno predchádzať. Vďaka rozšírenému očkovaniu sa vykorenili kiahne, v Európe sa nevyskytuje detská obrna a mnohé iné ochorenia boli takmer zlikvidované.

História očkovania

Prvou vakcináciou položil Edward Jenner (1796) základy pre vykorenenie zatiaľ jedinej infekčnej choroby – varioly, pravých alebo tzv. čiernych kiahní. Prešlo celé storočia, kým Pasteur objasnil podstatu očkovania. Dokázal, že ochrana proti infekčným chorobám môže byť zabezpečená práve očkovaním. Avšak rozhodujúcim krokom v ľudskej imunizácii bolo použitie post expozičnej vakcinácie proti besnote u mladého J. Meistera, ktorý bol poranený besným psom.

V roku 1896 Weright odskúšal prvú neživú antitýfovú vakcínu na ľuďoch a v roku 1915 Widal odporučil použitie trojvakcíny obsahujúcej tzv. Eberthov bacil (Sallmonella typhi) a baktérie paratýfusu A a B. Koch objavil v roku 1884 pôvodcu cholery Vibrio cholerae a v roku 1892 sa Ferran, nasledovaný Haffkinsom, pokúsil o imunizáciu použitím živých baktérií.  Prvé výsledky očkovania  proti čiernemu kašľu boli uverejnené v roku 1923 Madsenom, Ramon objavil difterický toxoid, za ktorým nasledoval objav tetanického toxoidu.

Vakcíny proti chrípke a proti žltej zimnici boli pripravené v roku 1937. Odvtedy bolo vyvinutých niekoľko ďalších vakcín. Až v roku 1949, keď Enders, Weller a Robins ako prví kultivovali vírus na opičích  bunkách, vznikla nádej na realizáciu očkovania proti vírusovým chorobám. Jedným z najväčších zdravotníckych úspechov minulého storočia je eradikácia, čiže vykorenenie varioly. Kiahne existovali už v staroveku. Epidémie varioly v Európe vyvrcholili v 18. storočí keď na ňu zomrelo asi 60 miliónov ľudí. Veľkým krokom vpred v boji za likvidáciu varioly bolo zavedenie ochranného očkovania vo väčšine vyspelých štátov.

V Európe sezónne očkovanie proti chrípke bráni chrípke každý rok asi 2 milióny ľudí. Celosvetovo očkovanie bráni 2,7 miliónu ľudí nakaziť sa osýpkami, 2 miliónom ľudí ochorieť na novorodenecký tetanus a 1 miliónu ľudí ochorieť na čierny kašeľ každý rok. Očkovanie tiež viedlo k eradikácii kiahní a takmer k aj k eradikácii detskej obrny.

Bezpečnosť očkovania

Vakcíny sú bezpečným a efektívnym spôsobom ochrany detí a dospelých pred infekčnými ochoreniami a ich komplikáciami. V prvom rade zabránia výskytu ochorenia, znížia úmrtnosť na infekčné ochorenia a znížia náklady na zdravotnú starostlivosť. Očkovacie látky chránia nielen vás, ale aj ostatných vo vašom okolí, za predpokladu dosiahnutia „stádovej imunity“. 

Niekoľko krajín EÚ a susediacich krajín napriek svojim vynikajúcim výsledkom v súčasnosti čelí bezprecedentnému výskytu ohnísk chorôb, ktorým sa dá predchádzať očkovaním. Dôvodom je nedostatočná miera zaočkovania. Zníženie dôvery verejnosti v očkovanie, rozdiely medzi krajinami v oblasti prístupu k vakcínam a nárast dezinformácií sú dôvodom na znepokojenie a veľkou výzvou pre odborníkov na verejné zdravie. Zabezpečenie rovnakého prístupu k vakcínam pre všetkých občanov EÚ, boj proti dezinformáciám a zvyšovanie dôvery v očkovanie sú spoločnými cieľmi Európskej komisie a členských štátov EÚ.

V rámci Európskej únie sa na schvaľovanie vakcín uvádzaných na trh uplatňujú veľmi prísne pravidlá. Po vytvorení vakcíny zabezpečí Európska agentúra pre lieky (EMA) hodnotenie a dohľad. Po komplexnom testovaní môže Európska komisia vydať povolenie na uvedenie na trh. Po uvedení na trh agentúra EMA pokračuje v hodnotení bezpečnosti vakcíny a vykonáva dohľad po vydaní povolenia. Všetky tieto kroky slúžia na to, aby sa zaistila maximálna bezpečnosť, pričom konečným cieľom je zdravie a dobré životné podmienky obyvateľstva.

Vakcíny obsahujú antigény, ktoré zabezpečujú imunitu proti konkrétnym patogénom, napríklad chrípkovému vírusu. Na to, aby boli očkovacie látky účinné, však musia obsahovať aj množstvo ďalších látok ako stabilizátory, adjuvansy či konzervačné látky

Stabilizátory sú potrebné na udržanie účinnosti vakcín počas skladovania. Naopak, adjuvansy sú zlúčeniny, ktoré sa do očkovacích látok pridávajú na zlepšenie imunitnej reakcie. Treťou zložkou sú konzervačné látky, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sa zabránilo rastu nebezpečných baktérií alebo húb, čo je nevyhnutné na zaručenie bezpečnosti vakcín. Všetky zložky vakcín uvádzané na trh v Európskej únii prechádzajú intenzívnym kontrolám a prostredníctvom rôznych štúdií sa uznáva bezpečnosť pre uvedené vakcíny.

Ochorenie COVID-19

Celosvetová pandémia ochorenia Covid-19 vyvolaná novým koronavírusom označeným ako SARS-CoV2 v priebehu predchádzajúcich mesiacov zásadným spôsobom zaťažila všetky zdravotné systémy, pričom odporúčané hygienické protipandemické opatrenia nepreukázali 100% schopnosť redukovať nárast infikovaných jedincov. V súčasnosti sa nádeje upriamujú na vakcíny proti Covid-19, ktoré by v kombinácii s ostatnými protipandemickými opatreniami mohli zásadným spôsobom vyriešiť neustále narastajúci počet infikovaných jedincov.

Pri zaočkovaní dostatočnej časti populácie (odhadom min. 65 %) je reálny predpoklad zastavenia šírenia tohto vysoko kontagiózneho respiračného ochorenia so systémovými prejavmi. Hoci u podstatnej časti pacientov je priebeh s minimálnymi prejavmi, prípadne bez prejavov, u časti pacientov (obvykle vyššieho veku s rizikovými komorbiditami) prebieha ochorenie závažne ev. až smrteľne. 

Čoraz častejšie sa objavujú v literatúre údaje o následkoch Covid-19, či už v podobe postinfekčného únavového syndrómu, ale aj rozvoja pľúcnej fibrózy prípadne multisystémového zápalového syndrómu u detí aj dospelých. Práve v kontexte týchto faktov je potrebné brať Covid-19 dostatočne vážne a využiť efektívne nástroje jeho prevencie a zastavenia šírenia v populácií. Jedným z týchto nástrojov sú vakcíny proti ochoreniu Covid-19

Základné rozdelenie vakcín 

V súčasnosti sú vo vývoji viaceré druhy vakcín proti ochoreniu COVID-19 založené na rôznych princípoch tvorby ochrannej post-vakcinačnej imunitnej odpovede. Rozoznávame 4 základné typy: 

  • Vakcíny na báze nukleových kyselín – mRNA a DNA vakcíny – v prípade vakcíny od spoločnosti Pfizer/BioNTech ide o mRNA vakcínu a bude prvou u nás používanou vakcínou proti Covid-19. Ich účinnosť je od 94,1% – 95,0%, podávajú sa v dvoch dávkach, uskladňujú sa pri teplote -700C a – 200C.
  • Vakcíny s využitím vírusových non-koronavírusových nosičov (napr. adenovírus), ktoré exprimujú niektoré povrchové znaky SARS-CoV2 (najmä spike proteín) – indukujú aj humorálnu aj celulárnu imunitu, problémom môže byť ich aplikácia u ťažko imunokompromitovaných jedincov (Astra-Zeneca-Oxford, Johnson&Johnson-Jansen, Sputnik). Ich účinnosť je podľa klinických štúdii 62%, podávajú sa v dvoch dávkach, uskladňujú sa pri teplote -20C až – 80C.
  • Inaktivované vakcíny – indukujú najmä humorálnu imunitnú odpoveď, potrebné sú booster dávky. 
  • Rekombinantné proteínové vakcíny – indukujú humorálnu imunitnú odpoveď, bezpečné aj pre imunokompromitovaných jedincov.

mRNA vakcína – firmy Pfizer

Ako prvá je u nás vakcína proti Covid-19, ktorá prišla od spoločnosti Pfizer/BioNTech označená ako BNT162b2. Táto vakcína vznikla na platforme predchádzajúcich experimentálnych vakcín proti ochoreniam ako Ebola, chrípka, besnota či Zika vírusu. Práve koncept mRNA vakcíny umožní komplexnú postvakcinačnú imunitnú odpoveď tak protilátkovú ako aj bunkovú.

Na základe klinických skúseností sa ukazuje, že ochranu proti SARS-CoV2 zabezpečuje tak humorálna ako aj celulárna imunita. Stále však nie je vyriešená otázka, ako dlho trvá po prekonaní ochorenia Covid19 imunitná ochrana pred reinfekciou. Navyše, u časti pacientov s miernym priebehom vôbec nedochádza k vytvoreniu dostatočného množstva protilátok po infekcii.

Práve preto je potrebné systematické budovanie imunitnej ochrany na úrovni jednotlivca ako aj celej spoločnosti. Očkovaním chránime nielen samých seba, ale aj ľudí okolo. Pôvodné predpoklady „premorenia“ populácie sa ukázali ako nesprávne a veľmi riskantné, najmä v kontexte neistej post-infekčnej ochrany ako aj podielu závažného priebehu ochorenia Covid-19.

Princíp účinku mRNA vakcín 

Princípom je malá molekula mRNA (mediátorová, messenger RNA ) v lipozomálnom obale, ktorý umožní prechod mRNA do cytoplazmy buniek v mieste aplikácie (svalové bunky). Na ribozómoch danej bunky sa mRNA prepíše do bielkoviny – S (spike) proteínu – ktorý je následne zobrazený na povrchu danej bunky. Práve S-proteín má zásadné postavenie pri prirodzenej infekcii a pri indukcii imunitnej odpovede, ktorý si ľudský organizmus po očkovaní sám vytvorí. Ľudský imunitný systém následne rozpozná spike proteín ako cudzí a spustí obrannú reakciu – začne tvoriť protilátky a T-bunky, ktoré zabraňujú jeho vstupu do ľudských buniek, zničia infikované bunky, a tak ochránia organizmus pred rozvojom ochorenia Covid-19.

Spike proteín je pritom len malou časťou vírusu a nie je schopný vyvolať chorobu. Rovnako mechanizmus mRNA nedokáže meniť DNA či inak zasiahnuť do genetickej informácie človeka, mRNA z vakcíny nezostáva v ľudskom tele, ale po krátkom čase sa rozpadne.

Vakcína Covid-19
Ako prvá prichádza mRNA vakcína, ktorá v štúdiách preukázala vysokú účinnosť ako aj dobrý bezpečnostný profil.

Účinnosť vakcíny 

Účinnosť vakcíny firmy Pfizer je na základe publikovaných dát v prestížnych časopisoch 95 % v porovnaní s placebovou skupinou, pričom sa predpokladá, že ak aj vznikne infekcia u časti pacientov, bude mať infekcia mierny priebeh. Berúc do úvahy výbornú účinnosť dokázanú v klinických štúdiách, je zrejmý vysoký  počet potenciálne ochránených a aj zachránených jedincov.

Klinické testovanie mRNA vakcín bolo síce zdanlivo skrátené, ale v skutočnosti už v tretej fáze boli očkované veľké počty dobrovoľníkov a regulačné úrady kontrolovali a vyhodnocovali dáta bezpečnosti a účinnosti  priebežne, čím sa ušetril následne zdĺhavý proces analýz a vyhodnocovania po ukončení klasickej formy klinického skúšania. Z klinických dát o účinnosti mRNA vakcíny od Pfizeru a BioNTechu vyplýva, že maximálnu ochranu dosiahnete zhruba týždeň až dva týždne po druhej dávke.

Ako dlho ochrana trvá? 

Na aký čas nás vakcína ochráni, zatiaľ nevieme. Keďže dobrovoľníci v treťom kole klinických testov dostali druhú dávku očkovania len pred štyrmi mesiacmi, zatiaľ to nemáme ako overiť. Dobrovoľníci budú sledovaní dva roky po očkovaní, čiže o prípadnom poklese ochrany budeme vedieť dopredu.

Chráni moje očkovanie aj ľudí naokolo alebo iba mňa?

Vysoká účinnosť vakcín znamená, že zaočkovaný človek by mal byť pred infekciou spoľahlivo chránený. Vedci však stále nevedia, či zaočkovaný človek nemôže prenášať malé množstvo vírusu v dýchacích cestách a nakaziť ním ľudí, ktorí sa zaočkovať ešte nestihli, nedovoľuje im to zdravotný stav alebo očkovanie odmietajú. Aj preto je pravdepodobné, že rúška zostanú súčasťou našich životov aj v roku 2021. Na tento fakt upozornil aj komentár vo vedeckom časopise Lancet. Vedci v rámci štúdie na primátoch síce po zaočkovaní v ich dýchacích cestách vírus nenašli, no na definitívny vedecký dôkaz, že po zaočkovaní nemôžeme vírusom nikoho nakaziť, si ešte budeme musieť počkať.

Nežiadúce účinky

Tak ako každý liek a vakcína, aj mRNA vakcíny proti Covid-19 môžu mať nežiaduce účinky. Vo všeobecnosti možno povedať, že bezpečnostný profil mRNA vakcín sa javí byť veľmi dobrý. Z klinických pozorovaní sú to najmä lokálne reakcie (začervenanie, bolestivosť v mieste aplikácie vakcíny), únava a myalgie (flu-like prejavy) či bolesť hlavy. Absolútna väčšina bola miernej až strednej intenzity, prechodná s rýchlym spontánnym odznením. Aktuálne neevidujeme žiadne varovné signály z hľadiska dlhodobej bezpečnosti. 

Nežiadúce účinky u účastníkov štúdií najčastejšie hlásené:

  • Bolesť v mieste vpichu > 80 %
  • únava   > 60 %,
  • bolesti hlavy  > 50 %,
  • bolesti svalov  > 30 %,
  • zimnica  > 30 %,
  • bolesti kĺbov  > 20 %,
  • zvýšená teplota  > 10 %.

Kontraindikácie a indikácie použitia mRNA vakcíny 

Vzhľadom na fakt, že ide o neživú vakcínu, reálnych kontraindikácií je relatívne málo. Medzi základné patria: 

  • Akútne prebiehajúce febrilné infekčné ochorenie – odklad 2 týždne po konci príznakov.
  • Nestabilné a dekompenzované chronické zápalové ochorenie (autoimunitné, alergické). 
  • Nestabilné a nekontrolované demyelinizačné ochorenie. 
  • Pacienti s anamnézou ťažkých anafylaktických reakcií buď po očkovaní alebo po iných alergénoch, prípadne zložkách obsiahnutých v mRNA vakcíne. Dostupné mRNA vakcíny neobsahujú ani zložky potravín, ani latex. V prípade týchto pacientov ide skôr o kontraindikáciu relatívnu, vyžadujúcu citlivé individuálne vyhodnotenie pomeru rizika a benefitu. Navyše, pacient po očkovaní ostáva 30 minút v mieste očkovania pre prípad ev. včasných reakcií. Každé miesto realizácie očkovania musí byť pripravené na zvládnutie alergických reakcií. 

Očkovanie, tehotenstvo a dojčenie

Tehotenstvo a dojčenie nie sú jednoznačným dôvodom pre odmietnutie očkovania. Pre nedostatok dát by malo byť očkovanie tehotných individuálne zvážené a očkovať by sa malo len v prípade vysokého rizika nákazy ochorenia Covid-19 alebo vysokého rizika závažného priebehu tohto ochorenia. 

Základné princípy očkovania pacientov s chronickými chorobami 

Pacienti s chronickými (imunitne aj neimunitne podmienenými) chorobami predstavujú špeciálnu skupinu vo vzťahu k akémukoľvek očkovaniu, a preto si vyžadujú vysoko individuálny prístup s prísnym vyhodnotením pomeru benefitu a rizika. Pacienti trpiaci na chronické choroby majú vo všeobecnosti vyššie riziko rôznych infekčných komplikácií, vrátane Covid-19. Medzi najrizikovejšie ochorenia patrí hypertenzia, diabetes mellitus, chronická ischemická choroba srdca, spomedzi respiračných ochorení chronická obštrukčná choroba pľúc. 

  • Alergické choroby a antialergická liečba. Pred očkovaním nie je indikovaná farmakologická antialergická príprava/premedikácia. Pacient pokračuje v užívaní svojej chronickej antialergickej liečby. 
  • Pri užívaní sublingválnej alergénovej imunoterapii sa očkuje bez obmedzení aj počas očkovania proti Covid-19. 
  • Pri subkutánnej imunoterapii depotnými prípravkami je potrebné dodržať podľa SPC interval 2 týždne pred a 2 týždne po očkovaní. Vakcína proti Covid-19 a subkutánna imunoterapia sa nemajú aplikovať do rovnakej oblasti spádových lymfatických uzlín. 
  • Za pacientov so zvýšeným rizikom anafylaxie sa považujú pacienti s multialergénovou senzibilizáciou na anafylaktogénne alergény (komponenty) živočíšneho a rastlinného pôvodu a pacienti s anamnézou prekonanej systémovej alergickej reakcie. U týchto pacientov je indikovaná farmakologická antialergická príprava/premedikácia a 30 minútová observácia je nutná. 
  • Anafylaktické reakcie po očkovaní sú vo všeobecnosti zriedkavé. Ak pacient zareaguje anafylakticky na prvú dávku mRNA vakcíny, následne je kontraindikované podanie druhej dávky. 
  • Pacienti s bronchiálnou astmou majú podľa dostupných štúdií len mierne zvýšené riziko komplikovanejšieho priebehu Covid-19, ale vo všeobecnosti sa astma nejaví byť zásadným rizikovým faktorom pre získanie ochorenia Covid-19. Pacienta očkujeme počas stabilnej fázy ochorenia, pri dobrej klinickej kompenzácii. Neočkujeme počas akútnej exacerbácie základného ochorenia, ev. krátko po nej (v závislosti od typu ochorenia od 2 – 6 týždňov po exacerbácii). 
  • Chronická imunosupresívna liečba môže skôr viesť k zníženej účinnosti očkovania ako k jeho nežiaducim účinkom. 
  • Autoimunitné choroby a imunointervenčná liečba – pacienti liečení imunosupresívnou liečbou a trpiaci na rôzne formy autoimunitných ochorení majú mierne zvýšené riziko komplikovaného priebehu ochorenia Covid-19. Užívanie biologickej liečby má variabilný efekt na riziko ako aj priebeh Covid-19, viaceré molekuly môžu dokonca znížiť riziko komplikovaného priebehu ochorenia Covid-19. Biologická liečba v rukách imunoalergológa (liečba ťažkej bronchiálnej astmy a chronickej spontánnej urtikárie) nepredstavuje riziko pre Covid-19 a ani kontraindikáciu pre očkovanie mRNA vakcínou. Ak pacient užíva biologickú liečbu aplikovanú parenterálne, štandardne je vhodné dodržať interval aspoň 7 dní pred a po očkovaní za účelom rozlíšenia prípadných vedľajších reakcií. 
  • Pacienti s rôznymi formami autoimunitných ochorení nepredstavujú všeobecnú kontraindikáciu pre očkovanie mRNA vakcínou. Očkujeme počas stabilnej fázy ochorenia, nie pri dekompenzácii.
  • Pri trombocytopénii považujeme hodnotu trombocytov nad 50.109 /l za bezpečnú pre i.m. injekciu.
  • Užívanie kortikoterapie a imunosupresívnej liečby v závislosti od dávky (v prípade kortikoidov nie iba absolútnej, ale najmä kumulatívnej) má potenciál znížiť postvakcinačnú odpoveď. Nezaznamenal sa vyšší výskyt nežiaducich účinkov. 
  • Pacienti s demyelinizačnými ochoreniami CNS (napr. sclerosis multiplex) nemajú vo všeobecnosti vyššie riziko získania Covid-19 v porovnaní s bežnou populáciou, hoci niektoré progresívne formy týchto ochorení a niektoré formy DMT liečby môžu toto riziko zvyšovať. Navyše tak ako po každej infekcii, Covid-19 môže zhoršiť priebeh základného ochorenia. Na základe medzinárodných odporúčaní predstavujú aj títo pacienti zraniteľnú časť populácie a má byť u nich zvážené očkovanie proti Covid-19. Očkujeme pacientov v stabilnom štádiu ochorenia. V prípade relapsu sclerosis multiplex sa očkovať odporúča najskôr o 4 – 6 týždňov po skončení relapsu. 
  • Pacienti s Guillain-Barrého syndrómom alebo parézou n. facialis v anamnéze môžu byť tiež očkovaní mRNA vakcínou proti ochoreniu Covid-19. U každého postupujeme vysoko individuálne v kontexte charakteristík základného ochorenia ako aj druhu aplikovanej liečby. 
  • Pacienti s imunodeficienciami – keďže prvé vakcíny proti Covid-19 sú neživé, nie sú kontraindikované pre pacientov s vrodenými aj získanými imunodeficienciami. Otáznou môže byť stupeň dosiahnutej ochrany v kontexte konkrétnej poruchy imunity a jej závažnosti. Kľúčovým je aspoň parciálne zachovanie špecifickej bunkovej imunitnej odpovede. Pacientov očkujeme mimo akútnej febrilnej infekcie či destabilizácie prejavov imunodysregulácie (napr. autoimunitné prejavy, intersticiálny pľúcny proces a pod.). V prípade živých vakcín (napr. vektorové vakcíny), ktoré prídu na trh v budúcnosti, budú existovať reálne obmedzenia a kontraindikácie pre vybrané skupiny pacientov s imunodeficienciami. 
  • Pacient užívajúci parenterálnu imunointervenčnú liečbu (napr. imunomodulanciá, imunoglobulíny a pod.), štandardne je vhodné dodržať interval ich podania v odstupe aspoň 7 dní pred a po očkovaní za účelom rozlíšenia prípadných vedľajších reakcií. Akokoľvek, klinické dáta pre túto skupinu pacientov sú zatiaľ limitované. 
  • Pacienti po orgánovej transplantácii. Ďalšou špecificky ohrozenou skupinou sú pacienti po transplantácii orgánov. Slovenská transplantologická spoločnosť vo svojom stanovisku odporúča tým, ktorí nedávno podstúpili transplantáciu orgánu, očkovanie najskôr mesiac po orgánovej transplantácii. Rovnako odporúča očkovanie osobám v blízkom kontakte s pacientami po transplantácii orgánov, napríklad osoby žijúce v spoločnej domácnosti.
  • Pacienti užívajúci antikoagulanciá (lieky na riedenie krvi).  Pacienti na stabilnej antikoagulačnej liečbe, vrátane tých, ktorí užívajú warfarín, ktorí majú aktuálne plánované kontroly INR a ktorých najnovšia hodnota INR bola pod hornou hranicou terapeutického rozsahu, môžu dostať intramuskulárnu vakcínu, ale v prípade akýchkoľvek pochybností sa treba podľa nej poradiť so špecialistom zodpovedným za predpisovanie alebo sledovanie antikoagulačnej liečby.

Pacienti s rôznymi chronickými imunitne podmienenými ochoreniami predstavujú špecifickú skupinu vo vzťahu k aplikácii akejkoľvek vakcíny, vrátane mRNA vakcín proti Covid-19. Pri realizácii očkovania proti Covid-19 mRNA vakcínou v tejto skupine pacientov postupujeme vysoko individualizovane s vyhodnotením pomeru benefitu a rizík. Očkujeme počas stabilnej fázy ochorenia pri uspokojivej klinickej kompenzácii. Pacienti s rôznymi chronickými imunitne podmienenými ochoreniami majú vyššie riziko ochorenia Covid-19 a jeho komplikovaného priebehu, hoci ako rizikovejšie sa javia byť najmä kardiovaskulárne a metabolické ochorenia.

Jedinou univerzálnou kontraindikáciou pre očkovanie mRNA vakcínami je anafylaxia na ktorúkoľvek zložku vakcíny prípadne anafylaxia po prvej dávke mRNA vakcíny. Naďalej prebieha zber dát o účinnosti a bezpečnosti z klinických skúšaní ako aj z reálnej praxe, čo môže priebežne modifikovať niektoré stanoviská. Ak pacient nemôže byť očkovaný alebo má neistú postvakcinačnú ochranu, možno zvoliť tzv. cocoon stratégiu – očkovať blízke osoby (napr. v domácnosti). 

Očkovanie jedincov, ktorí prekonali COVID-19

Z hľadiska očkovania u jedincov, ktorý prekonali Covid-19 bolo paušálne odporúčané dodržať časový interval 90 dní od potvrdenia Covid-19. Doposiaľ nie je zrejmé, koľko trvá postinfekčná imunitná ochrana, najmä pri miernom priebehu Covid-19. Navyše, pozitivita protilátok anti-SARS-CoV2 ešte nemusí poskytnúť zaručenú ochranu pred re-infekciou (stúpajú údaje o jedincoch s reinfekciou). Preto aj pacienti s prekonaným Covid-19 by nemali byť trvale vylúčení z očkovania. Časový interval 90 dní bol stanovený konsenzuálne, keďže sa predpokladá, že minimálne toľko trvá postinfekčná ochrana.

Akokoľvek, CDC (Centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb, Centres for Diseases Control and Prevention) umožňuje očkovanie aj po skončení izolácie pre Covid-19. Česká vakcinologická spoločnosť odporúča odklad 7 dní po ukončení izolácie u asymptomatických a 14 dní u symptomatických pacientov. Zdravotníci predstavujú dôležitú skupinu vysokorizikových jedincov plne indikovaných pre očkovanie. Naopak, okrem bežnej dospelej populácie je indikované očkovanie pacientov s chronickými ochoreniami, imunokompromitovaných jedincov, pacientov s autoimunitnými a alergickými ochoreniami, pacientov liečených biologickou a imunosupresívnou liečbou. 

Ako sa chovať po očkovaní?

Naďalej sa chráňme pred možnou nákazou, pretože telo sa potrebuje vysporiadať s vakcínou, aby si vytvorilo imunitu. Navyše prvá dávka nechráni stopercentne, ale podľa štúdii 14 dní po prvej dávke je účinnosť 50 %. 

 Podobne, ako po niektorých iných očkovaniach, sa neodporúča väčšia fyzická záťaž aspoň počas prvých dvoch až troch dní. V rámci opatrnosti neodporúčam v bezprostrednom období napríklad ani príliš dlhé cestovanie. Zaočkovaný by sa všeobecne mal, ak je to možné, vyhnúť veciam, ktoré predstavujú pre organizmus záťaž navyše. Ak je to len trochu možné, mal by si tiež dopriať dostatok spánku, kvalitnú stravu s obsahom prirodzených probiotík, pretože kondícia čreva má vplyv na imunitnú odpoveď organizmu. Nemal by tiež užívať alkohol, ktorý znižuje funkciu imunitného systému a môže tak znížiť účinok vakcíny. 

Záver 

Príchod vakcín proti Covid-19 patrí medzi najočakávanejšie udalosti tohto obdobia. Prichádzajúce vakcíny, ich princíp ako aj ostatné technické aspekty nadväzujú na desaťročia vývoja a výskumu v oblasti vakcinológie. Ako prvá prichádza mRNA vakcína, ktorá v štúdiách preukázala vysokú účinnosť ako aj dobrý bezpečnostný profil. Tak ako k akejkoľvek vakcíne či lieku, aj k vakcínam proti Covid-19 treba pristupovať v rešpektom, ktorý by však nemal viesť k neodôvodnenému odmietaniu či falošného kontraindikovaniu očkovania v praxi. Aj na základe predchádzajúcich mesiacov je evidentné, že iná možnosť ukončenia pandémie v dohľade nie je.

Preventívna telovýchovno-lekárska prehliadka športovcov po prekonaní COVID-19 + spiroergometria

Prehliadka je zameraná na zistenie prípadných následkov po prekonaní COVID-19, hlavne čo sa týka funkcie pľúc a srdca.

  • komplexné vyšetrenie všetkých orgánových systémov,
  • základné antropometrické vyšetrenia (výška, hmotnosť, BMI, SECA mb515),
  • krvný obraz, biochémia – glykémia, bielkoviny, urea, kreatinín, kyselina močová, AST, ALT, ALP, CRP, ionogram, ASLO, RF, Ca, vitamín D, Fes, feritín, kreatinkináza,
  • vyšetrenie moču chemicky a sediment, TT, TN,
  • spirometrické vyšetrenie (vitálna kapacita pľúc, úsilný výdych),
  • vyšetrenie tlaku krvi, EKG a pulzovej frekvencie (v pokoji a pri fyzikálne definovanej záťaži) – ergometer – bicykel,
  • spiroergometria – zhodnotenie úrovne trénovanosti, určenie aeróbneho a anaeróbneho prahu a tréningových zón na bicyklovom ergometri,
  • vyhodnotenie spôsobilosti na vykonávanie príslušného športu telovýchovným lekárom.

120,- €

Parametre na vylúčenie myokarditídy

  • CRP vysokosenzitívne – 10,0- €
  • Troponín T kardiálny – 20,0,- €

V poobedných časoch však nie je možné vykonať odber na vylúčenie myokarditídy.

Protilátky proti COVID-19

  • rýchlotest – protilátky IgG/IgM z kvapky krvi – 30,00,- €
  • vyšetrenie protilátok IgA, IgM a IgG proti Covid-19 – zo séra- 60,00,-€

Zhodnotenie imunologického statusu športovca – 15,00,-€

  • Humorálna imunita: IgG, IgM, IGA, IgE celkové
  • Bunková imunita: CD3 %, CD3HLADr %, CD4%, CD8 %, CD19 %, CD16/56 %, IRI, fagoc.%, funkcia spont., stimul., index
  • Komplement:CH50, AH50 j/ml, C3, C4 g/l

Online test na následky po prekonaní COVID-19 pre športovcov

Ako začať trénovať po prekonaní COVID-19?

Prepuknutie nového koronavírusu (COVID-19) má za následok viac ako 90 miliónov potvrdených prípadov a na komplikácie súvisiace s koronavírusovým ochorením COVID-19 zomrelo na celom svete viac ako 2 milióny ľudí.

Čo je COVID-19?

COVID-19 je infekčné ochorenie, vyvolané koronavírusom SARS-CoV-2. Prvýkrát bol identifikovaný u pacientov so závažným respiračným ochorením v decembri roku 2019 v čínskom meste Wu-chan. COVID-19 postihuje najmä dýchací systém, v ťažkých prípadoch vyvoláva ťažký zápal pľúc a môže viesť až k úmrtiu pacienta. Vírus sa prenáša kvapôčkami sekrétu pri kašli, kýchaní a rozprávaní. Ohrozuje osoby, ktoré sú v blízkom alebo dlhšie trvajúcom kontakte s nakazeným. Infekcia sa prenáša aj cez kontaminované predmety.

Preventívne opatrenia COVID-19 u športovcov

Sociálny dištanc a fyzické vyhýbanie sa športovcom, ktorí mali pozitívne testy na COVID-19 alebo boli vystavení osobe s COVID-19, sú nakoniec najúčinnejšími spôsobmi prevencie šírenia infekcie. Okrem toho časté umývania rúk a vyhýbania sa dotyku s nosom, ústami alebo očami a nosenie rúšky obmedzí šírenie infekcie. Sprchovanie pred a po športovej aktivite, ako aj sanitácia všetkého športového vybavenia a oblečenia používaného pri cvičení každý deň, môžu obmedziť prenos choroby.

Inkubačný čas a spôsob prenosu u športovcov

Inkubačný čas ochorenia COVID-19 je 2 až 14 dní, pričom medián inkubačného času je 5 až 6 dní. Za najviac infekčnú sa považuje osoba s prítomnými klinickými príznakmi, ale je infekčná už pred nástupom prvých príznakov.

Predpokladá sa prenos najmä vzdušnou cestou, ako aj prenosom z povrchov na sliznice kontaktom rúk, čo zdôrazňuje jeho vysoko nákazlivú povahu. U športovcov sa pri zvýšenej námahe dramaticky mení objem vdychovaného i vydychovaného vzduchu, a preto sa pri vyššej fyzickej záťaži môže vírus dostať pri kontakte až do najhlbších časti pľúc a začať tam intenzívne škodiť.

Z iných vírusových infekcií je známe, že môže dôjsť k vírusovej replikácii zosilnenej počas intenzívnej činnosti, čo má za následok väčšie štrukturálne poškodenie srdcového tkaniva. Vzhľadom k tomu u športovca s pozitívnou COVID-19 infekciou aj bez akýchkoľvek príznakov, by bolo vhodné zdržať sa intenzívneho alebo kondičného cvičenia aspoň 2 týždne.

Ochorenie COVID-19 predstavuje výzvu aj pri hľadaní osvedčených postupov na bezpečný návrat k športu a tréningu po prekonaní COVID-19 pre športovcov, či už vrcholových, alebo amatérskych.

Aké sú príznaky ochorenia?

  • horúčka nad 38°C,
  • kašeľ,
  • sťažené dýchanie,
  • bolesť svalov,
  • bolesť hlavy,
  • únava, malátnosť,
  • strata čuchu a chuti.

Možné fyzické problémy po prekonaní COVID-19

  • svalová slabosť a stuhnutosť kĺbov,
  • extrémna únava (únava) a nedostatok energie,
  • znížená pohyblivosť,
  • dýchavičnosť a zníženie VO2max,
  • hromadenie hlienov,
  • slabšia fyzická zdatnosť,
  • nechutenstvo a chudnutie,
  • nedostatok čuchu alebo chuti,
  • žalúdočné problémy – to zahŕňa pálenie záhy, hnačky a zvracanie,
  • ťažkosti s prehĺtaním,
  • psychické a emočné problémy – problémy so zaspávaním…

Následky po prekonaní COVID-19 u športovcov

Na základe dostupných údajov je u športovcov – ktorí sú mladší bez akýchkoľvek komorbidít – menej pravdepodobné, že sa u nich vyskytnú stredne závažné až kritické príznaky z COVID-19. V súčasnosti dlhodobé účinky tohto vírusu sú nejasné, a preto je dôležité pochopiť, ako môžu potenciálne následky infekcie COVID-19 ovplyvniť športovca a aké odporúčania sú potrebné pri návrate do tréningu.

Je dôležité poznamenať, že chápanie COVID-19 sa neustále mení. Cieľom tohto prehľadu je zhrnúť všeobecné zásady, ktoré je potrebné zohľadniť pri vývoji protokolov návratnosti, s vedomím, že konkrétne pokyny sa budú nepochybne vyvíjať v priebehu času.

Po karanténe pre COVID-19 u športovca bez príznakov

Prerušenie rutinnej fyzickej činnosti na akejkoľvek úrovni môže mať nepriaznivé účinky na schopnosť športovca udržiavať aeróbnu silu a svalovú silu. Varandas a kol. uvádzali celkovú stratu až 10 % kondície za každý týždeň celkovej nečinnosti, znižuje sa svalová sila a VO2 max.. Okrem toho sa preukázalo, že miera straty aeróbnej vytrvalosti a silovej vytrvalosti je vyššia ako miera straty rýchlosti a maximálnej sily, čo je dôležité pri príprave protokolu o návrate športovca k fyzickej aktivite.

Obdobie odpočinku v karanténe je spojené aj s poklesom pružnosti, skráteniu a zmene tonusu vo svaloch a obmedzením rozsahu pohybu športovca, čo môže mať za následok nie optimálny športový výkon a zvýšené riziko zranení.

Z iných vírusových infekcií je známe, že môže dôjsť k vírusovej replikácii zosilnenej počas intenzívnej činnosti, čo má za následok väčšie štrukturálne poškodenie srdcového tkaniva. Vzhľadom k tomu u športovca s pozitívnou COVID-19 infekciou aj bez akýchkoľvek príznakov, by bolo vhodné zdržať sa intenzívneho alebo kondičného cvičenia aspoň 2 týždne.

K fyzickej záťaži by sme sa mali vracať veľmi pomaly a po ukončení karantény je vhodné začať cvičiť na 50 % zvyčajnej intenzity a sledovať svoje telo, či sa náhle neobjavia akékoľvek príznaky. Treba robiť len to, čo zvládnete.

Respiračné symptómy

U pacientov s COVID-19 sa vyskytuje najvýraznejšie pľúcne postihnutie 10 dní po nástupe symptómov, s ústupom lézií po 14 – 26 dňoch. Na základe prehľadu porovnávajúceho COVID-19 s respiračnými účinkami pozorovanými po infekcii SARS a respiračným syndrómom na Blízkom východe (MERS) môže byť potrebné dlhodobé sledovanie pľúcnych funkcií.

Vývoj pľúcnej fibrózy je častým nálezom u pacientov, u ktorých sa vyskytli pretrvávajúce respiračné príznaky a pľúcne funkcie môžu byť významne znížené do 3. – 6. mesiacov. U športovcov s pľúcnymi komplikáciami COVID-19 by sa mala venovať osobitná pozornosť dlhodobému sledovaniu RTG pľúc a funkčnému vyšetreniu pľúc a venovať dostatočný čas na zotavenie (6 mesiacov až 1 rok) a obnovenie predinfekčnej dychovej kapacity.

Aj keď je väčšina športovcov mladá a zdravá a zdá sa, že trpia len miernym ochorením, predchádzajúce štúdie preukázali zvýšené riziko zhoršenia stavu pri infekcii dolných dýchacích ciest. Navrhuje sa, aby športovci počkali s návratom k aktivite minimálne po 7 dňoch od ústupu príznakov.

„Pravidlo kontroly krku“, ktoré zaviedlo veľa lekárov, spočíva v určení, či sú príznaky infekcie horných dýchacích ciest obmedzené na príznaky nad krkom, vrátane nádchy, kýchania alebo bolesti v krku, alebo pod krkom. Odporúčajú sa vyhodnotiť schopnosť jednotlivca behať 10 minút. Ak sa stav športovca nezmení počas 10-minútového intervalu, môže sa športovcovi umožniť návrat k nízkej až strednej fyzickej aktivite <80% VO2 max.

Športovcom, ktorí majú akékoľvek príznaky pod krkom, vrátane stiahnutého hrudníka, pretrvávajúceho kašľa , nevoľnosti, vracania alebo bolesti svalov, by malo byť zakázané športovať, kým príznaky nevymiznú.

Kardiovaskulárne komplikácie

Akútne a chronické kardiovaskulárne komplikácie sa bežne vyskytujú pri vírusových infekciách, ako je chrípka, súvisiace vírusy SARS a MERS a sprievodné pneumónie. Medzi dokumentované kardiovaskulárne prejavy patrí hypotenzia, arytmie, akútne poškodenie srdca, myokarditída, kardiomyopatia, akútny infarkt myokardu a srdcové zlyhanie. Akútne poškodenie srdca bolo hlásené u 8 – 12% pacientov s COVID-19.

Tieto komplikácie zdôrazňujú potrebu dlhodobého monitorovania kardiovaskulárnych následkov u pacientov po prekonaní COVID-19 sledovaním EKG, echokardiografie, testovanie reakcie srdca na záťaž a meranie srdcových biomarkerov (hladiny troponínu v sére).

Treba si uvedomiť, že myokarditída je jednou z hlavných príčin náhlej srdcovej smrti spojenej so športom u skupiny športovcov do 35 rokov. Klinický obraz myokarditídy všeobecne vykazuje široké a heterogénne spektrum príznakov, ako sú únava, malátnosť, znížený výkon, bolestivosť svalov alebo vyššia pokojová srdcová frekvencia.

Napríklad hráč ľadového hokeja Janik Möser mal v októbri pozitívny test na koronavírus a po 10 dňoch karantény s infekciou mierneho priebehu sa plánoval vrátiť na ľad do plného tréningu. Lekársky tím mu odporučil vykonanie série testov predtým, ako mu umožnili návrat na ľad. Testy odhalili u Mösera, ktorý sa v tom čase cítil dokonale fit, zápal srdcového svalu, čo môže byť spúšťač náhlej srdcovej smrti.

Zápal srdcového svalu sa môže liečiť až mesiace – dokonca aj u elitného športovca, takže Möser sa nebude môcť vrátiť na ľad minimálne do januára – a bude to podmienené kompletným vyšetrením srdca. Z toho vyplýva, že ochorenie COVID-19 môže viesť aj k značným zmenám v oblasti srdca u mladých dospelých. Mechanizmy zodpovedné za akútne poškodenie myokardu u pacientov s COVID-19 nie sú úplne objasnené, ale môže ísť o zápalovú reakciu s búrkou cytokínov, imunologické faktory, signálne dráhy súvisiace s ACE2, hypoxiu a priame poškodenie myokardu vírusovou inváziou.

U ľudí, ktorí majú srdcové príznaky, sa odporúča odpočívať asi 2 až 3 týždne po ukončení príznakov, zatiaľ čo tí, ktorí majú myokarditídu, by mali počkať až 3 až 6 mesiacov na návrat k nejakej forme cvičebného režim. Športovci s úplným zotavením majú veľmi dobrú prognózu, ale je potrebné optimalizovať poradenstvo a liečbu športovcov.

Poruchy koagulácie

Hoci ochorenie COVID-19 predstavuje nižšie riziko u všeobecne zdravých mladých športovcov, prokoagulačný stav vyvolaný systémovým zápalom môže zvýšiť náchylnosť pacienta na hlbokú žilovú trombózu alebo dokonca na pľúcnu embóliu. Pre ľudí s hematologickými alebo krvnými príznakmi pokyny odporúčajú začať s cvičením s nízkou intenzitou a menej sedavým správaním, ktoré zníži riziko vzniku krvnej zrazeniny.

Postihnutie centrálneho a periférneho nervového systému

Pri infekcii COVID-19 sa popisuje 36,4 % pacientov s príznakmi centrálneho nervového systému (CNS), ako sú závraty, bolesti hlavy, mŕtvica a zmenené senzorické hodnoty. Okrem toho 8,9 % tejto skupiny vykazovalo periférne nervové poruchy – systémové príznaky abnormalít chuti a vône a bolesti nervov. Európska multicentrická štúdia Lechien a kol. identifikovala 85,6 % pacientov s abnormalitami vône, z ktorých niektorí nemali žiadne ďalšie príznaky COVID-19.

Prítomnosť týchto príznakov by mohla pomôcť identifikovať inak zdravých športovcov infikovaných COVID-19. Laboratórne vyšetrenia u pacientov s neurologickými príznakmi preukázalo zvýšené hladiny C-reaktívneho proteínu, zvýšené hladiny D-diméru, znížený počet lymfocytov a nižší počet krvných doštičiek. Následkom prebehnutia tejto infekcie môžu byť jemné abnormality v propriocepcii, rovnováhe alebo koordinácii, ktoré môžu ovplyvniť športový výkonu.

Postihnutie gastrointestinálneho traktu

U pacientov s diagnostikovanou infekciou COVID-19 sa môžu prejavovať vracanie, nevoľnosť, hnačky, stratu chuti do jedla a športovci by si mali strážiť príjem tekutín a kalórií.

Bolesti svalov – myalgia

Myalgia bola bežne dokumentovaná u jedincov s infekciou COVID-19 a Wang a kol. popisujú 34,8 % pacientov z čínskeho Wu-chanu s týmito príznakmi. Popisujú sa aj zvýšené hladiny kreatínkinázy u 10,7 % ich skupiny. Športovci so symptomatickým COVID-19 majú pravdepodobne difúznu myalgiu, ale pokiaľ ich ochorenie nie je kritické, zdá sa, že dlhodobé účinky nie sú pravdepodobné. Osoby, ktoré mali muskuloskeletálne príznaky, ako sú bolesti kĺbov a svalov, by mali tiež absolvovať postupný návrat k cvičeniu skôr, ako sa vrátia k svojim tréningom pred COVID-19.

Systémový zápal a imunitná dysregulácia

V štúdii COVID-19 bol hlásený aj systémový zápal a imunitná dysregulácia. U kriticky chorých pacientov s COVID-19 bola hlásená takzvaná cytokínová búrka, ktorá sa prejavuje ako trvale zvýšený systémový zápal so sprievodnými abnormalitami v zápalových cytokínoch, ako sú interleukíny 1 a 6, a ktorá je spojená s vysokou mierou úmrtnosti. Aj keď sa táto cytokínová búrka vyskytuje iba u kriticky chorých pacientov, u športovca po infekcii COVID-19 môže byť prítomný nižší stupeň zápalovej dysregulácie a môže ovplyvniť reakciu jednotlivca na stres spojený s tréningom a súťažami. Meranie sérových hladín feritínu a C-reaktívneho proteínu sa navrhuje ako biomarkery systémového zápalu po prekonaní infekcie COVID-19.

Psychosomatické následky

Niektorí ľudia majú zmeny nálady alebo nočné mory a problémy so spánkom.

Imunitný systém a šport

Imunitný systém a obranyschopnosť proti vírusom a baktériám ovplyvňujú rôzne faktory, vrátane fyzickej aktivity. Rekreačný šport alebo primerané krátkodobé telesné cvičenie 3-4 krát za týždeň v trvaní 15-60 min pri 40-60 % intenzite maximálnej spotreby kyslíka (VO2 max), prípadne tepovej frekvencie, má na imunitný systém stimulačné účinky, prípadne jeho aktivity výraznejšie neovplyvňuje.

Naproti tomu dlhotrvajúci a intenzívny tréning, ktorý je súčasťou vrcholového alebo výkonnostného športu (viac ako 5 krát za týždeň pri viac ako 80 % VO2 max, či tepovej frekvencie) bez dostatočnej regenerácie, môže oslabiť imunitu a spôsobiť zníženú obranyschopnosť jedinca.

Po náročnej fyzickej záťaži vzniká krátkodobé prechodné obdobie zníženej imunitnej odolnosti (tzv. imunosupresívne okno – „the open window“), ktoré môže pretrvávať v závislosti od dĺžky a intenzity záťaže približne 3–12 hodín. Pri nedostatočnej regenerácií a opakovanej zníženej odolnosti jedinca môže dôjsť k takzvanému „prekrytiu otvorených okien“ a tým k výraznému zníženiu imunitnej odolnosti organizmu, napr. u vytrvalca po dobehnutí maratónu možno pozorovať pretrvávanie obdobia oslabenej imunitnej odolnosti aj niekoľko dní.

To môže byť obzvlášť dôležité, ak existuje trvale zvýšený zápal ako následok COVID-19, pričom takúto imunitnú dysfunkciu možno pripísať indukovanému oxidačnému stavu so zrýchlenou apoptózou neutrofilov a následným účinkom na vrodenú imunitu. Obdobie po intenzívnych cvičeniach – „open window – otvorené okno“ – vedúce k zvýšenému zápalu, poškodeniu svalov a vyššiemu riziku výskytu infekcií u športovcov, môže skôr vystaviť športovca zvýšenému riziku vzniku infekcie s COVID-19. a pomalšej regenerácie po infekcii. Preto je dôležité dôkladné sledovanie respiračných a kardiologických príznakov po prekonaní infekcie COVID-19.

Ako športovať po prekonaní infekcie COVID-19 ?

Pre protokoly o návrate k športu je potrebné umožniť rekondičné obdobie špecifické pre šport na zotavenie nervovosvalových a kardiorespiračných funkcií, aby sa mohli vrátiť k športu bez zvýšeného rizika následkov ochorenia.

Aj po prekonaní infekcie COVID-19 bez príznakov sa v súčasnej situácii odporúča aspoň na 2-4 týždne dočasne znížiť frekvenciu, aj intenzitu tréningov skôr na udržiavanie kondície. Pri kardiovaskulárnom tréningu sa odporúča aspoň 2-3 týždne podľa klinického stavu športovca obmedziť tréning na 3 – 4 tréningy týždenne, nepresahujúce 60 minút denne, s intenzitou obmedzenou na 80 % maximálnej srdcovej frekvencie.

Vhodné je nastaviť si pohybovú rutinu ľahším cvičením posilňujúcim stabilizačný systém (tzv. core), prípadne cvičenia zamerané na flexibilitu – strečing, či jogu. Okrem toho by mali byť zahrnuté posilňovacie tréningy, ale nemali by presiahnuť 60 minút.

Odporúča sa začínať postupne a pomaly a vykonávať fyzickú aktivitu podľa svojho zdravotného stavu. Pred pokračovaním v športových aktivitách by sa malo vykonať dôkladné lekárske vyšetrenie – preventívna – telovýchovno-lekárska prehliadka, pri ktorej sledujeme vplyv fyzickej záťaže na srdce a dýchanie a v prípade negatívneho vyšetrenia sa môžete pomaly vrátiť k plnému tréningu.

Tiež obmedzenie športu a zníženie normálnej fyzickej aktivity v dôsledku pandémie COVID-19 má za následok dekondíciu, ktorá môže negatívne ovplyvniť neuromuskulárny, kardiovaskulárny, dýchací a muskuloskeletálny systém u všetkých obyvateľov.

Všeobecne sa odporúča, aby boli ľudia aktívni a vždy odporúčam cvičenie a pohyb ako liek a o tom všetkom existujú aj silné dôkazy. Ale pri ochorení COVID-19, existujú obavy zo zvýšeného rizika komplikácií po návrate k športu a pomaly sa nám ukazujú možné krátkodobé a dlhodobé následky prekonania ochorenia COVID-19. Následky môžu byť od srdcových problémov až po celoživotné poškodenie pľúc a pre mnohých môže byť návrat k „normálnemu stavu“ v každodennom živote výzvou a niekedy si je potrebné v tomto prípade dať od športu pauzu.

Záver

Niektorí ľudia sa z COVID-19 zotavujú rýchlo a nepotrebujú veľkú podporu a niektorí  budú potrebovať viac času a pomoci a úplné zotavenie môže trvať mesiace. Každý je iný. Je dôležité neporovnávať sa s ostatnými. Mať dobré a zlé dni počas zotavenia je normálne. Neexistujú dlhodobé dôkazy o tom, že prekonanie COVID-19 znamená, že ste imúnni voči jeho opätovnému získaniu.

Pravdepodobne až očkovanie ponúkne bezpečné prostredie aj pre šport. Očkovanie je hlavný nástroj primárnej prevencie chorôb a jedno z nákladovo najefektívnejších dostupných opatrení v oblasti verejného zdravia.  Celosvetová pandémia ochorenia Covid-19 vyvolaná novým koronavírusom označeným ako SARS-CoV2 v priebehu predchádzajúcich mesiacov zásadným spôsobom zaťažila všetky zdravotné systémy a obmedzila šport na minimum, pričom odporúčané hygienické protipandemické opatrenia nepreukázali 100% schopnosť redukovať nárast infikovaných jedincov.

V súčasnosti sa nádeje upriamujú na vakcíny proti Covid-19, ktoré by v kombinácii s ostatnými protipandemickými opatreniami mohli zásadným spôsobom vyriešiť neustále narastajúci počet infikovaných jedincov. Pri zaočkovaní dostatočnej časti populácie (odhadom min. 65 %) je reálny predpoklad zastavenia šírenia tohto vysoko kontagiózneho respiračného ochorenia so systémovými prejavmi.  Očkovanie sa pravdepodobne stane štandardom starostlivosti o všetkých zúčastnených športovcov, trénerov a funkcionárov. 

Prekonali ste infekciu COVID-19? Aké máte následky pre šport-znížila sa Vám výkonnosť ? Pretrvávajú Vám ešte nejaké ťažkosti ? Pomôžte nám, prosím, odoslaním tohto anonymného dotazníka… Ďakujeme! 👍

Online test na následky po prekonaní COVID-19 pre športovcov