Potápanie a jeho riziká pre ľudí s ochoreniami dýchacích ciest

Potápanie, či už v mori alebo v jazerách, sa stáva čoraz populárnejším športom. Pre zdravého človeka potápanie nepredstavuje významnejšie riziko. Iná situácia nastáva v prípade, ak trpíme niektorým ochorením dýchacích ciest, srdca či prejavmi alergie.

Čo je potápanie ?

• Potápanie je náročná podvodná činnosť, pri ktorej stav životného prostredia ovplyvňujú telesné štruktúry a funkcie.
• Hlavným fyzikálnym problémom pri potápaní je pôsobenie tlaku. Čím ide potápač hlbšie, tým sa okolitý tlak zväčšuje. Na úrovni hladiny mora ide o tlak jednej atmosféry, každých 10 metrov pod hladinou mora sa tlak zvyšuje. Vo vzdialenosti 10m je tlak 2 atmosféry (t. j. dvojnásobný), na 20metrov je tlak 3 atmosféry atď. K najväčším zmenám v tlaku dochádza v prvých 10metroch. Preto sa na potápačských kurzoch učia adepti jednoduché techniky pre vyrovnanie tlaku v ušiach
• Plyny v dutinách telesných sústav, napr. pľúc, dutín stredného ucha a v črevách podlieha tlaku počas zostupu a expanzie počas výstupu. To môže viesť k poškodeniu tkaniva
• Hustota inhalačného plynu sa zvyšuje s tlakom a môže obmedzovať dýchanie
• Ponor vytesňuje krv z periférie do hrudníka a spôsobuje zníženie pľúcneho objemu
• Práca dýchania sa zvyšuje v dôsledku kombinácie vyššej  hustoty plynu, zvýšenia hydrostatického tlaku a zmenenej dýchacej mechaniky

Riziká potápanie

Všeobecné riziká: atak paniky, hypotermia, fyzická trauma a utopenie.

Ostatné riziká :

• Častejšie zápaly zvukovodov, ktoré zvyknú pri používaní ušných kvapiek do troch dní odoznieť.
• Dekompresná choroba, ktorá má v závislosti od rýchlosti a hĺbky ponoru viaceré fázy počnúc bolesťami kĺbov, únavovým syndrómom a nevoľnosťou, cez tvorbu plynových bublín aj v mieche, takže potápačovi hrozí ochrnutie, až po tvorbu bublín v žilách a hrozbu smrtiacej embólie v srdcovocievnom systéme.
• Dusíková narkóza je stav pod vplyvom vysokého parciálneho tlaku dusíka, ktorý sa podobá situácii alkoholového opojenia alebo narkóze, kedy človek v euforickej nálade predlžuje čas pobytu pod vodou, správa sa neštandardne a hazarduje tak so svojím zdravím.

Pre koho je vhodné potápanie? 

Potápať sa v podstate môže každý zdravý človek vo veku od cca 10 rokov. Základnou podmienkou je dostatočná úroveň fyzickej kondície a aspoň minimálny vzťah k vode. Pokiaľ ide o hornú hranicu, neexistuje presný vekový limit. Túto aktivitu zvyknú vykonávať aj 70 či dokonca 80 roční ľudia. Ale sú určité zdravotné obmedzenia, kedy potápanie môže poškodzovať zdravie až ohrozovať samotný život jedinca.

Zdravotné stavy, ktoré sú rizikom alebo bránia potápaniu 

V princípe možno povedať, že každé akútne či chronické ochorenie dýchacieho alebo srdcovocievneho systému je hrozbou pre bezproblémové potápanie sa. Samozrejme záleží od intenzity danej choroby. Nikdy však nie je isté, či sa choroba nečakane nezhorší práve počas potápania. K najčastejším ochoreniam, pri ktorých odporúčame zvážiť potápanie, resp. ho najprv konzultovať so svojím lekárom patria:

• vážne ochorenia dýchacieho systému – bronchiálna astma, chronická bronchitída
• chronické ochorenie priedušiek a poškodenie pľúcneho tkaniva u dlhoročných fajčiarov
• zápal prínosových dutín, uší a chronický zápal mandlí
• neliečená cukrovka
• nádorové ochorenia centrálnej nervovej sústavy
• epilepsia (hrozia záchvaty)
• dlhodobé srdcovocievne choroby ako vrodené poruchy srdca, hypertenzia, stavy po infarkte a podobne,
• hyperventilačný syndróm (náhle zrýchlenie dýchania ako predzvesť psychotickej poruchy)
• klaustrofóbia (pod vodou môže vzniknúť psychický blok a nevyspytateľnosť reakcií)
• tehotenstvo

Predtým, ako prvýkrát skúsite potápanie, by ste sa mali zamyslieť aj nad týmito otázkami:

• Mali ste niekedy nevysvetlenú stratu vedomia?
• Zažili ste v nedávnej minulosti nevoľnosť alebo vracanie?
• Ktoré lieky práve užívate? Aké majú vedľajšie účinky?
• Trpíte pri fyzických aktivitách či športe dýchavičnosťou?

Potápanie ľudí s poruchami imunity

Všeobecne poruchy imunity nie sú dôvodom pre zákaz potápania. Avšak existujú ochorenia, ktorými imunodeficientní ľudia či alergici trpia často, a ktoré problémom môžu byť. Ide najmä o sínusitídu a astmu.

V prípade, ak trpíte akútnou či chronickou sinusitídou (t. j. zápalom prínosových dutín), tak treba potápanie veľmi dobre zvážiť z dvoch dôvodov: chladu a veľkého tlaku v dutinách počas potápania. Spolupráca týchto dvoch faktorov môže viesť k rozšíreniu priestoru pre pôsobenie vírusov či baktérií, a teda k zhoršeniu už tak nepríjemného ochorenia. V prípade akútnej sinusitídy sa neodporúča potápať vôbec, pri chronickom ochorení zvážte jeho rozsah a tomu prispôsobte intenzitu potápania.

Potápanie ľudí s bronchiálnou astmou

Pokiaľ ide o astmu a potápanie, táto téma je dlhodobo diskutovanou medzi odborníkmi. Definitívne odporúčanie neexistujú, ale lekári sú v týchto prípadoch veľmi opatrní. Pri potápaní pôsobí na astmatika viac spúšťačov samotného záchvatu. Patrí sem použitie iných dýchacích zmesí (nitrox, trimix), ktoré môžu byť obzvlášť dráždivé pre dýchacie cesty, ktoré spolu s výraznou fyzickou aktivitou a stresom spôsobujú, že potápanie sa stáva asi 40-krát nebezpečnejšie pre astmatika ako futbal. Tak isto zúžené priedušky horšie dýchajú v dýchacích prístrojoch kvôli zvýšenému vnútornému odporu a vyššej hustote dýchacieho plynu. Taktiež astmaticky záchvat vyvolaný chladom stlačeného vzduchu by pravdepodobne bol nezvládnuteľnou situáciou.

Astma je najčastejšou príčinou, prečo lekár nepridelí potvrdenie o spôsobilosti na potápanie. Samozrejme existujú aj výnimky u jedincov, ktorí nemali príznaky astmy počas piatich rokov a nemuseli v tomto období ani používať žiadne terapeutické prípravky. Ale každá krajina k tomuto problému pristupuje inak. Napríklad vo Veľkej Británii majú dobre nastavení astmatici povolené potápať sa za predpokladu, že:

• nemajú nutnosť použiť bronchodilatanciá častejšie než raz za 48 hodín
• nemajú astmu vyvolanú chladom či cvičením

Naopak v Austrálii musia potápači pred získaním osvedčenia preukázať spirometriou, že netrpia astmou.

Odporúčania pre ľudí s ochoreniami dýchacích orgánov

V prípade, ak astmatici a ľudia s inými pľúcnymi chorobami majú záujem o potápanie, mali by:

• mať normálne parametre spirometrie v pokoji, ale aj po záťaži, prípadne po pôsobení chladu
• mať astmu či chronickú bronchitídu dobre kontrolovanú liekmi
• vyhnúť sa potápaniu, ak práve zažívajú zhoršenie stavu, užívate antibiotiká či v posledných dňoch potrebovali záchranný inhalátor

Ľudia, ktorí v minulosti prekonali arteriálnu embóliu, trpia emfyzémom či prekonali pneumotorax by sa mali potápaniu radšej vyhnúť úplne.

Tiež sa nedá nespomenúť aj obľúbené „šnorchlovanie“. Šnorchlisti dýchajú vzduch na hladine a sú vystavení omnoho menšiemu riziku. Samozrejme, že pri šnorchovaní sa môže každý odvážlivec potápať až do hĺbky 3 až 9 metrov, ale treba si nacvičiť dostatočne dlhé zadržiavanie dychu pod vodou. Ale vzhľadom k tomu, že pri svojom ochorení sú napr. pri náhodnom vdýchnutí vody, ohrození astmatickým záchvatom, platia aj tu určité obmedzenia. Pre tieto by mal astmatik vždy upozorniť niekoho o svojich aktivitách.