Poruchy príjmu potravy a šport

Medzi poruchy príjmu potravy patria mentálna anorexia a mentálna bulímia. Ich spoločným znakom je strach z tučnoty, porucha hodnotenia svojej postavy s pocitom tučnoty a túžbou dosiahnuť „ideál svojej postavy“, za ktorý sa v dnešnej dobe najmä u žien považuje extrémna štíhlosť. Vtipne to vyjadrila pani z Windsoru. Tá uviedla, že: „Žiadna žena nie je nikdy ani dosť bohatá, ani dosť štíhla.“ Na dosiahnutie nadmernej chudosti, často neprirodzenej u danej osoby, sa využívajú prostriedky ako sú prehnané fyzické aktivity, extrémne diéty a iné redukčné spôsoby, vedúce k rapídnemu poklesu telesnej hmotnosti.

A to predstavuje iba krôčik k rozvoju poruchy príjmu potravy v plnom rozsahu. Rizikovým faktorom sú neprimeraná fyzická aktivita, ako aj intenzívny tréning hlavne u výkonovo orientovaných osôb závislých od názoru svojho okolia. Plne rozvinuté ochorenie nielen pokriví spoločenský život postihnutej osoby, ale ju priam ohrozuje i na živote.

Anorexia vs. bulímia

Odmietanie jedla a chudosť patrili k bežným sprievodným znakom dávno známych javov – hystérie, zamilovanosti, mánie, melanchólie a rôznych druhov psychotických porúch. Anorexiou trpela dokonca aj rakúska cisárovná Sissi.

Bulimické správanie s tzv. „volským hladom“ je zas známe z čias antiky. Odtiaľ pochádza i samotný názov „bulímia“ odvodený z gréckych slov bous – vôl a limos – hlad. Zatiaľ čo v minulosti sa toto ochorenie vyskytovalo iba sporadicky, v posledných desaťročiach jeho výskyt značne stúpa. Úlohu v tom zohrali známe osobnosti, ako napr. princezná Diana, herečka Audrey Hepburn alebo speváčka Karen Carpenter, o modelkách radšej ani nehovoriac.

Na dosiahnutie ideálnej postavy treba okrem pevnej vôle aj čas a peniaze, a tak nie je divu, že jej prvými obeťami boli dievčatá z vyšších spoločenských vrstiev. Svet sa ale zmenil a telesná chudosť sa stala významnou hodnotou i pre nižšie socioekonomické vrstvy.

Obeťami sú predovšetkým dospievajúce dievčatá a ženy

Kým mentálna anorexia postihuje takmer 1 % dospievajúcich dievčat maximálne medzi 13. –⁠ 14. a 17. –⁠ 18. rokom, výskyt bulímie sa udáva na 3 –⁠ 8 % žien, a to vo veku od adolescencie až po 30-ty rok, pričom 50 % výskytu je do 18 rokov. V menšej miere postihuje ochorenie chlapcov. Pomer postihnutých žien a mužov je 10 – 20:1. Pretože ochorenie postihuje najmä dievčatá, článok je zameraný hlavne na ne.

Existujú aj vysoko rizikové skupiny, napríklad medzi profesionálnymi tanečnicami, baletkami a gymnastkami počet postihnutých narastá dokonca na 20 i viac percent. Vysoký výskyt v tejto skupine je spôsobený určením štandardnej hmotnosti tanečníc, ako aj intenzívnym tréningom. Okolím nekriticky oceňovaná štíhlosť a súťaživosť zvyšujú riziko vzniku ochorenia. Za rizikové sa rovnako považujú i zápasenie, jazdectvo a športy spojené s hmotnostnými triedami alebo veľmi nízkou, resp. vysokou telesnou hmotnosťou. Zatiaľ čo u jazdcov, atlétov, cyklistov a gymnastov bol popisovaný skôr nezvládnuteľný úbytok na hmotnosti, u zápasníkov a pri vrhu guľou sú pomerne časté prejedanie sa a sklon k nadváhe počas i po skončení športovej kariéry.

Intenzívny tréning a patologické diéty nielen vrcholových športovcov môžu byť zdrojom rizikových faktorov vzniku poruchy príjmu potravy aj pri rekreačnom športe. Je ale dôležité rozlišovať medzi správaním, ktorého cieľom je udržanie určitej hmotnosti z profesionálnych alebo športových dôvodov a správaním poháňaným nadmerným zaujatím vlastnou postavou a štíhlosťou. Jedno však môže viesť k druhému. Ak napriek poklesu hmotnosti v dôsledku fyzickej aktivity (či už rekreačnej, alebo vrcholovej) pretrváva strach z tučnoty, diétne správanie pri nadmernom cvičení sa nemení ani po strate hmotnosti, eventuálne sa u žien spája s vynechaním menštruácie, ochorenie je plne rozvinuté.

Typické prejavy mentálnej anorexie

• Snaha schudnúť obmedzením až odmietaním potravy, resp. snaha udržiavať telesnú hmotnosť pod 85 % hmotnosti prislúchajúcej normálnej hmot­nosti pre daný vek a výšku. Normálnu hmotnosť možno približne vypočítať tak, že od svojej výšky odrátame hodnotu − 100 + 10 % z výšky. Typický je pokles hmotnosti a ďalší pokus o jej redukciu napriek normálnej hmotnosti.
• Strach z tučnoty alebo hmotnostného prírastku, hoci je pacientka podvyživená.
• Porucha v hodnotení vlastnej postavy, osoby sa cítia napriek chudosti veľmi tučné.
• Vynechanie menštruácie u žien.

Pri mentálnej anorexii prakticky nejde o klasické hladovanie, ale spočiatku skôr o premáhanie hladu a redukciu príjmu potravy v snahe znížiť telesnú hmotnosť. Dievčatá začínajú najprv obmedzovať kalorické potraviny, postupne redukujú aj príjem potravín s minimálnou kalorickou hodnotou. Napriek veľkému vychudnutiu trpia pocitom, že sú tučné, typicky v oblasti brucha a stehien.

Aj pri vysokom stupni chudnutia, kedy je pacientka vysoko podvyživená, neprizná, že je chorá a naďalej odmieta potravu. Bez liečebného zásahu sa dostáva do ohrozenia života, keď sa jej hmotnosť zmenší o 25 % a viac. Tu sa začínajú prejavovať aj poruchy vnútorných orgánov, najmä srdcovo-cievneho systému, spomalí sa činnosť srdca, klesá krvný tlak, končatiny sú chladné, modrasté i s možnými opuchmi na predkolení. Pacientky sa snažia svoje ochorenie utajiť − nosia voľné šaty, odmietajú sa stravovať v spoločnosti, a preto ho okolie často nemusí včas rozpoznať. Zároveň majú zvýšený záujem o jedlo, recepty a rady pripravujú jedlo pre celú rodinu, ale samy ho nejedia. Ovládajú kalorické hodnoty potravín, sú pedantné v každej svojej činnosti a v rozpore s veľkou chudosťou bývajú stále aktívne a výkonné. Excesívne cvičia a trénujú, pričom nadmerný a dôsledne presadzovaný pohyb ich ovládne rovnako ako diéty.

Rekreačný šport a pohybová aktivita sa všeobecne spájajú s uvoľnením endogénnych opioidov, ktoré spôsobujú zlepšenie nálady a subjektívnych pocitov, a preto je pohyb žiaduci pri adekvátnom kalorickom príjme a adekvátnej hmotnosti jedinca. Ak sa však niekoľkohodinové cvičenie denne kombinuje s minimálnym kalorický príjmom, napriek tomu, že sa pacienti spočiatku cítia „skvele“, pohybová aktivita má v tomto prípade charakter závislosti. Euforizujúci efekt z cvičenia postupne klesá ako sa vyčerpávajú fyzické rezervy a progreduje katabolizmus. Dievčatá s mentálnou anorexiou sú predchorobne hodnotené ako výrazne prispôsobivé, cieľavedomé, úspešné v oblasti školskej, pracovnej, záujmovej, perfekcionistické a zodpovedné. Ich hodnotová orientácia je zameraná na osobnú individualitu, úspech, výkon, prestíž a sebaovládanie. Pred začiatkom ochorenia vykazujú vyššiu telesnú aktivitu v nevýkonnom kontexte ako osoby z kontrolnej skupiny. Rodiny, a najmä ich matky, sú nadmerne ochraňujúce, rigidné, bez dostatočnej schopnosti vyjadrovať priamo emócie a konflikty.

Najčastejšie príznaky mentálnej bulímie

Kým pri mentálnej anorexii ide o odmietanie potravy so zvýšenou telesnou aktivitou, eventuálne požívanie preháňadiel, vracanie, hlavným príznakom bulímie sú epizódy až záchvatového nadmerného jedenia („žravosti“) s chýbajúcim pocitom nasýtenia a s kompenzačnými mechanizmami ako vracanie, požitie močopudných látok, preháňadiel či excesívne cvičenie. Epizódy sa majú vyskytovať priemerne najmenej dvakrát týždenne počas 3 mesiacov, aby sa dalo hovoriť o bulímii. Podobne ako pri anorexii, ide o nesprávne hodnotenie vlastnej postavy a hmotnosti, strach z obezity a snahu dosiahnuť štíhlosť, nie však za cenu hladovania, ale zbavovaním sa prijatého jedla.

Hmotnosť pacientiek s bulímiou kolíše v rozmedzí 10 − 15 %. Väčšina dievčat má normálnu hmotnosť, spravidla nikdy neschudnú toľko, ako anorektičky. Celkový vzhľad môže byť veľmi atraktívny. Aj napriek tomu, že vnútorne trpia, dokážu dlho skrývať svoje ochorenie pred okolitým svetom. Pritom ich zaťažujú depresívne stavy, unavenosť a rozháranosť v celkovom správaní (sklon k fajčeniu, pitiu alkoholických nápojov, narkománia).

Hlavný príznak ochorenia – záchvat žravosti treba odlíšiť od jednoduchého prejedania sa. Napríklad, ak niekto pred televíznou obrazovkou konzumuje väčšie množstvo jedla, nejde u neho o bulímiu, ale o prejedanie sa, ktoré môže mať za následok tučnotu. Pri bulímii je konzumácia jedla jednorazová záležitosť, pri ktorej pacient do seba nahádže rôzne druhy potravín – všetko, čo mu príde pod ruku. Po takomto excesívnom príjme potravy nastupujú výčitky svedomia s následnými kompenzačnými mechanizmami, ktorými sa pacientky zbavujú potravy. Vyvolávané opakované vracanie zanecháva zhrubnuté stvrdnuté stopy – jazvy na stredných článkoch 2. a 3. prsta. Vracaním sa dostáva kyslý obsah žalúdka do pažeráka, kde poškodzuje jeho stenu a zvierač. Tým sa postupne vracanie stáva automatické. Poškodzuje zubnú sklovinu a spôsobuje nepríjemný zápach z úst.

Ďalším kompenzačným mechanizmom je v dnešnej dobe veľmi propagované cvičenie, ktoré je v prípade pacientky s bulímiou nadmerné. Adekvátna športová aktivita so zachovaným adekvátnym kalorickým príjmom, ktoré zabezpečia normálnu hmotnosť sú žiaduce. Veľa bulimičiek skutočne udáva, že sa cítia oveľa lepšie, keď pravidelne cvičia. Ak sa však cvičenie preháňa, lebo sa ním kompenzujú dôsledky prejedania sa, je to nezdravé a len sa tým posilňuje neprimeraná pozornosť venovaná potravinám, jedlu, telesnej hmotnosti a postave.

Množstvo žien cvičí predovšetkým preto, aby dosiahli žiaducu hmotnosť. Vtedy by si mali viesť záznamy o tom, koľko času trávia cvičením. Tie si následne môžu vyhodnotiť a stanoviť si program primeraného cvičenia, ktorého cieľom je nastoliť fyziologický režim. Nie vždy je ľahké prispôsobiť adekvátny kalorický príjem energetickému výdaju. Niekedy vyžaduje stanovenie takého programu odborníka.

Ako prekonať nevhodné pohybové návyky?

Pri nízkej hmotnosti treba zredukovať fyzickú záťaž na minimum, umožniť zotavenie organizmu a dosiahnuť stav, keď budete cvičiť pre radosť a preto, že je to dobré pre vaše telo a nie pre pocit, že ste stále tučná a potrebujete „zhodiť“ už aj tak nízku hmotnosť.

Prvým krokom k prekonaniu nevhodných, anorektických pohybových návykov, ktoré vedú k poklesu normálnej hmotnosti, je prestať spájať energetický príjem s energetickým výdajom. To znamená prestať si dávkovať jedlo podľa toho, ako ste mali, resp. nemali možnosť cvičiť. Ak máte chuť na koláč alebo ak ste si ho pridali k desiatej, nesmie byť spojený s ďalším predsavzatím pohybu.

Druhým krokom je prestať sa upokojovať (znižovať tenziu) cvičením alebo iným nadmerným pohybom. To znamená:

• Nechodiť do posilňovní. Vyhýbajte sa činkám a cvičiacim strojom, ktoré počítajú spálené kalórie a prejdené kroky.
• Pri plávaní môže byť bazén nebezpečný, pretože pri vychudnutí a nedostatočnom kalorickom príjme hrozí počas tréningu nebezpečenstvo poklesu cukru v krvi alebo porucha činnosti srdca s následným bezvedomím.
• Ak máte nutkavé pocity chodiť po byte, upokojte sa, sadnite si a relaxujte 20 minút.

Opatrné robenie rekreačných aktivít je možné. Nevhodný je výkonnostný alebo príliš namáhavý šport až do dosiahnutia 90 % cieľovej váhy. Ak je hmotnosť veľmi nízka (pod 80 % ideálnej hmotnosti), aktívne športovanie alebo namáhavé cvičenie sú absolútne zakázané.

I keď je rada, ako sa dostať z anorexie je jednoduchá, a to jednoducho jesť a menej sa hýbať, jej realizácia je v skutočnosti veľmi náročná. Nie je to ako dostať sa z chrípky. Pacienti sú často zdesení a cítia sa zle, majú strach, sú zúfalí, frustrovaní a majú pocit, že sú v začarovanom kruhu. Napriek tomu u nich pretrváva nekritickosť k svojmu ochoreniu. Podobne ako alkoholici, ochorenie popierajú, odmietajú odbornú pomoc, je to beh na dlhé trate.

Spoločenský tlak a propagované ideály krásy

Výkonovo orientovaná kultúra, resp. snaha o dosiahnutie „ideálu krásy“ však tlačí do kariérnej sebarealizácie a do vynakladania energie na udržiavanie ideálneho vzhľadu. Tým sa uzatvára bludný kruh nedostatku pozornosti, času a emočnej kapacity aj pre vlastné deti, ktoré následne vyrastajú s pocitom, že láska sa získava dobrým výkonom a prejavuje sa materiálnou odmenou. Takéto deti majú väčší predpoklad, že budú ešte viac ako predošlá generácia riešiť emočné problémy prejedaním sa a následnú nadváhu radikálnymi metódami (reštrikciou alebo nadmerným cvičením), pretože sebavedomie bude ešte viac závislé na vonkajších faktoroch.

Dospelí jedinci budú viac ovplyvniteľní komerčnými tlakmi k rozmanitej „konzumácii“ produktov pod prísľubom, že ten či onen produkt prinesie pocit vnútornej hodnoty a pokoja. Tento pocit však v skutočnosti bytostne chýba a nie je nahraditeľný ničím materiálnym, dá sa len postupne dobudovať vnútornou prácou a autentickými vzťahmi.

Ak sa cítite vyčerpaní, požiadajte o pomoc. Pokiaľ je ochorenie včas diagnostikované (strata hmotnosti nie je viac ako 15 % oproti ideálnej hmotnosti pacientky, nie sú závažné klinické prejavy, pacientky sú motivované pre zmenu správania a majú podporu u priateľov a príbuzných), liečba môže byť ambulantná. Avšak pri plne rozvinutom ochorení ambulantná liečba nemá skoro žiadnu nádej na úspech. Indikovaná je hospitalizácia, pri ktorej je pacientka vzdialená od prostredia, v ktorom ochorenie vzniklo.

V živote je normálne vždy určité rozmedzie. Nechcite bojovať proti prirodzenosti svojho tela. Gény, ktoré ste zdedili a ktoré programujú vaše telo nemôžete zmeniť. Každý človek je iný a na jeho rozmedzie ideálnej váhy majú okrem výšky vplyv tiež telesná konštrukcia a telesné proporcie, ako aj proporcie členov vašej rodiny. S chudnutím je to podobné, ako s výhrou na hracom automate. I keď nakoniec každý prehrá, je ťažké zabudnúť na opojnú chuť krátkodobej výhry – v tomto prípade chudnutie. Rovnakú skúsenosť majú státisíce ľudí, ktorí sa pokúsili o diétu. Päť kíl dolu, šesť hore, pocit víťazstva a depresie, atď. Ako drevený kotúč na povrázku. V prípade, že ste skutočne obézni, chudnúť začnite zmenou životného štýlu, zmenou stravy a stravovacích návykov, nie hladovaním. No a nakoniec aj primeranou športovou aktivitou, ktorá prináša radosť, eufóriu a zlepšenie nálady.

MUDr. Ľubica Tichá, PhD. – endokrinológ