Celiakia
Celiakia je autoimunitné ochorenie postihujúce hlavne tenké črevo, vyvolané neznášanlivosťou bielkovín pšenice, jačmeňa, raži a ovsa. Vzťahuje sa na zmes bielkovín obilných zŕn glutén – lepok. Je to závažné ochorenie, ktoré sa však dá dostať pod kontrolu vďaka špeciálnej bezlepkovej diéte.
Odhady frekvencie výskytu tejto choroby sú od 1:3 000 až po 1:100. V Európe výskyt, resp. počet diagnostikovaných pacientov rastie od juhu smerom na sever, v Japonsku a čiernej Afrike sa toto ochorenie takmer nevyskytuje.. Ženy bývajú postihované o niečo častejšie než muži. Predpokladá sa, že veľká časť ľudí postihnutých celiakiou o tejto poruche nevie, svoju diagnózu pozná asi len 5% ľudí.
Na vzniku celiakie sa podieľajú viaceré faktory:
1. Abnormálna aktivácia vlastného imunitného systému na prítomnosť lepku v potrave (tzv. precitlivenosť). Podobne ako pri alergii na určité látky si telo proti nim vytvára protilátky, pretože ich chybne považuje za škodlivé. Pri celiakii telo produkuje protilátky proti gluténu (gliadínu), ktoré následne poškodzujú sliznicu tenkého čreva. Súčasne imunitný systém vytvára aj protilátky proti endomýziu a tkanivovej transglutamináze, zložke vlastnej črevnej svaloviny, ktoré prehlbujú poškodenie čreva a slizničný zápal.
2. Porucha metabolizmu a aktivity enzýmov odburávajúcich glutén. Vznikajú tak toxické zložky molekuly gluténu, ktoré sa hromadia v sliznici tenkého čreva a poškodzujú ju.
3. Genetické faktory – celiakia je geneticky podmienené ochorenie, až 95-98% pacientov je nositeľom špecifických HLA antigénov (HLADQ2 a HLADQ8), prítomnosť týchto antigénov však automaticky neznamená, že človek má celiakiu, ich neprítomnosť však celiakiu vylučuje. Výsledkom uvedených faktorov je porucha vstrebávania živín, neschopnosť ich využitia pre organizmus, porucha pohyblivosti tenkého čreva a jeho rozšírenie. Súčasne je zvýšená priepustnosť sliznice tenkého čreva a do čreva sa z krvných kapilár vo veľkom množstve vylučuje voda, elektrolyty, bielkoviny a tuky.
Keďže bariéra (kompaktnosť) sliznice tenkého čreva je narušená, cez sliznicu sa do tela dostávajú aj škodlivé látky, ktoré sú zdrojom imunitných reakcií. Tým sa oslabuje imunitný systém, čo môže byť u týchto pacientov jednou z príčin zvýšeného výskytu nádorových ochorení, najčastejšie črevných lymfómov.
Celiakia ako autoimunitné ochorenie sa môže vyskytovať spolu s ďalšími autoimunitnými ochoreniami, ako sú: diabetes mellitus 1. typu, reumatoidné zápaly kĺbov, nešpecifické črevné zápaly, choroby štítnej žľazy, žlčových ciest, pečene, obličiek a iné.
Ako a kedy sa celiakia prejavuje?
Celiakia sa môže prejavovať veľmi rôznorodo. Formy celiakie tvoria typický obraz ľadovca, pričom len asi 10 % pacientov sa manifestuje typickými prejavmi ochorenia a až 90% pacientov je bez klinických príznakov. U detí sa ťažkosti objavujú najčastejšie koncom prvého roka (po pridaní múčnych jedál do stravy) alebo v 2. až 3. roku života. Veľmi často sa celiakia diagnostikuje až v neskorších fázach života.
Klinické prejavy ochorenia
Môže sa manifestovať príznakmi „malabsorbčného syndrómu“:
- hnačka, objemné riedke stolice (400 až 1000 g), kyslého zápachu a svetlej farby s vysokým obsahom
- tukov, plávajúce na vode, nafukovanie, zvýšená plynatosť čriev, pocit tlaku v bruchu.
- celková slabosť, chudnutie, u detí podvýživa, oneskorený rast, malé priberanie na váhe,
- oneskorenie pohlavného vývoja.
- depresívne stavy a iné zmeny psychiky (mrzutosť, podráždenosť, plachosť, úzkosť, nepokoj).
Vedľajšie príznaky – resp. komplikácie:
- anémia (málokrvnosť), krvácavé stavy
- výrazný deficit vitamínov (hlavne vit. skupiny B a vit. rozpustné v tukoch (A,D,E,K), železa, kyseliny listovej = > následne ragády kútikov úst, vyhladený jazyk, aftózne zápaly ďasien a periférne opuchy
- svalové kŕče, slabosť, parestézie (mravenčenie, brnenie),
- kĺbové bolesti, osteoporóza (rednutie kostí pri nedostatku vápnika), zlomeniny kostí, u detí rachitída (nedostatok vit. D)
- kožné prejavy: suchá koža, bledosť, pigmentácie, dermatitis herpetiformis Duhring (herpetický zápal kože) a ekzémy, mäkké lámavé nechty
- poruchy plodnosti, znížená sexuálna aktivita.
Ako sa celiakia diagnostikuje?
Vzhľadom na variabilitu klinických prejavov ochorenia má pre stanovenie diagnózy, popri dôkladnej anamnéze a fyzikálnom vyšetrení, rozhodujúci význam histologické a laboratórne vyšetrenie.
– Stanovenie protilátok v krvi, pričom špecifické pre celiakiu sú protilátky proti endomýziu a tkanivovej transglutamináze, ako i antigliadínové protilátky. Hodnota meraných protilátok sa môže využiť ako parameter priebehu ochorenia a aj na kontrolu dodržiavanej diéty.
– Endoskopické vyšetrenie sa vykonáva pomocou zavedenia sondy cez žalúdok až do tenkého čreva. Pomocou neho je možné makroskopické zobrazenie sliznice, posúdenie prítomnosti resp. závažnosti atrofie klkov tenkého čreva, ako aj mikroskopické vyšetrenie odobratých vzoriek tkaniva (tzv. biopsia, zo sliznice tenkého čreva).
Mám celiakiu – čo to pre mňa znamená?
Ak sa u vás prejavia niektoré z typických klinických príznakov a následne sa celiakia potvrdí aj vyššie uvedenými vyšetreniami, život sa nekončí. Celiakia je síce závažné, ale liečiteľné (resp. riešiteľné) ochorenie.
Terapia celiakie spočíva v celoživotnom vyhýbaní sa potravinám obsahujúcich lepok – bezlepková diéta. Nevyhnutnosťou pre dodržiavanie diéty je presné označovanie potravín ako „gluten-free“. Na začiatku liečby by sa malo kvôli znovuobnoveniu funkcie tenkého čreva vyhýbať aj mliečnym produktom, lebo kvôli nedostatku laktázy je narušený aj rozklad mliečnych bielkovín (tzv. „prechodná intolerancia laktózy“).Po zavedení prísnej bezlepkovej diéty sa klinický stav rýchlo upravuje už v priebehu prvého mesiaca diéty. Črevná sliznica sa však normalizuje až niekoľko mesiacov. Chyby v stravovaní veľmi rýchlo opätovne vyvolávajú symptómy a pri nedodržiavaní diéty môže po rokoch viesť k vzniku rakoviny čreva ako aj iných zhubných ochorení, najmä malígnych lymfómov.
Liečba nežiaducich reakcií na potraviny
V prípade konzumácie v reštauráciách je potrebné sa informovať o surovinách v jednotlivých jedlách. Pri nakupovaní v samoobslužných potravinách je vhodné pozorne čítať obsah jednotlivých alergénov na každom obale!
V prípade IgE potravinovej alergie, ktorá sa vo všeobecnosti nedá vyliečiť a sprevádza nás po celý život je potrebné vylúčiť jedlo, na ktoré je alergia dokázaná. V prípade niektorých ovocných alebo zeleninových alergénov je možné jesť varenú verziu bez problémov.
S neznášanlivosťou laktózy, je potrebné znížiť množstvo mlieka a mliečnych výrobkov.
U ostatných foriem neznášanlivosti potravín, je vhodné na určitý čas, alebo možno na celý život problémové jedlo vynechať. U neatopickej potravinovej alergii – “pseudoalergii” je možnosť, že po dlhodobom vylúčení “škodlivej” potraviny a jej pomalom opätovnom zavedení do jedálnička sa telo znovu “naučí” túto potravinu tolerovať.
Pri celiakii je potrebné vyhnúť sa lepku na celý život.
Na záver je veľmi dôležité povedať, že akékoľvek závery, výsledky testov či postupy, musia byť konzultované s lekárom, imunológom, či odborníkom na výživu, aby sme zamedzili ďalším zbytočným problémom.
Najlepšou prevenciou nežiaducich účinkov potravín je vyvážené, pestré stravovanie s dostatkom vlákniny. Zdôrazňuje sa aj potreba venovať dostatok času psychohygiene. Do stravy treba zaradiť čo najmenej rafinovaných obilninových výrobkov (biely chlieb, pečivo a sladkosti s vysokým obsahom pšeničnej múky). Vhodné je tiež striedať alternatívne a menej známe potraviny (pohánka, špalda, quinoa). Okrem produktov z kravského mlieka si treba dopriať aj sójové resp. pohánkové „mlieko“, kozie a ovčie produkty. Odporúča sa denne konzumovať aspoň 500 g ovocia a zeleniny a nezabúdať na živé mikroorganizmy pre podporu trávenia – tzv. probiotiká.
Recepty pre ľudí s nežiadúcimi účinkami na potraviny nájdete v knihe – „Aby strava neškodila – jedlo ako priateľ“.
Súvisiace články:
Nevyhnutné súbory Cookies