Alergia a možnosti jej liečby

Alergia je nežiaduca, prehnaná reakcia na látku, ktorá u väčšiny ľudí nevyvoláva nijaké ťažkosti. Každá látka zapríčiňujúca takúto reakciu sa nazýva alergén, pričom medzi najbežnejšie alergény patria peľ, roztoče, plesne a potraviny. Je to progresívne ochorenie a pokiaľ nie je včas a správne liečené, môže sa zhoršovať a komplikovať. Výskyt alergických ochorení v posledných desaťročiach stúpa. Výskyt chronickej nádchy je napríklad podľa viacerých autorov rôzny, ale kvalifikované odhady hovoria o 20 – 25 %. Nepoznaná a neliečená alergia pritom môže viesť k chronickým stavom s trvalými následkami. Alergia sa sama od seba nevylieči ani neprejde. Môže sa objaviť v ktoromkoľvek veku. Nie je doménou detského veku a aj dospelí a starší ľudia sa môžu stať „náhle“ alergickí.

Faktory vzniku alergie

50 až 80 % rizika vzniku alergie tvorí dedičnosť. Nededí sa však konkrétna alergia, ale predispozícia alergicky reagovať. Tejto vrodenej náklonnosti k riziku vzniku alergie hovoríme atopia. Na Slovensku je viac ako polovica ľudí, ktorí v sebe nosia gény pre alergiu, pričom až u tretiny ľudí sa v priebehu života alergické ochorenie aj prejaví. Viac ako milión ľudí žije s peľovou nádchou, približne 250 000 ľudí s astmou a cca 500 000 ľudí s alergickou kožou. Rozšírenie alergií nie je dané len genetickými faktormi, ale hlavne zmenami vonkajšieho prostredia a životného štýlu. Existujú dve základné hypotézy, ktoré hovoria o tom, ako vonkajšie prostredie ovplyvňuje výskyt alergií a opakovaných infekcií dýchacích ciest.

V prvom rade sú to nové rizikové faktory, často označované ako „západný štýl života“. Patrí sem napríklad vplyv domáceho a pracovného prostredia, interiérov bytov a budov, kde trávime 95 % svojho života, znečistenie vonkajšieho prostredia, aktívne aj pasívne fajčenie a výživové návyky. Na druhej strane, k zvýšenej vnímavosti pre vznik alergického ochorenia a recidivujúcich infekcií dýchacích ciest vedie (podľa hygienickej hypotézy) absencia ochranných faktorov typických pre starší, tradičný životný štýl.

Na nárast počtu alergických ochorení paradoxne vplýva aj vyššia sterilita domácností, menší počet detí v rodinách či prehnaná a neraz zbytočná liečba antibiotikami. To všetko znižuje stimuláciu imunitného systému a spôsobuje tak nárast alergií. Dnes už vo svete prevláda názor, že pokiaľ deti vyrastajú v prostredí, kde prirodzene prichádzajú do kontaktu s alergénmi (to je prostredie typické pre hospodárske dvory a deti na dedinách), dostatočne sa stimuluje imunitná odpoveď a je zreteľný tiež nižší výskyt alergií.
Nadmerná liečba antibiotikami nielenže pôsobí nepriaznivo na stimuláciu imunitného systému, ale narúša aj bakteriálnu flóru v čreve, pričom črevná sliznica je jedným z najdôležitejších faktorov imunitného systému pri rozvoji alergie.

Príznaky alergie

Alergia nie je ochorenie jedného orgánu, ale ochorenie celého tela a môže prechádzať z jedného systému na druhý. Nos a oči sú časti tela, ktoré alergia postihuje najčastejšie. Príznaky alergického ochorenia môžu byť celkové a lokálne. Celkové príznaky sa prejavujú najčastejšie pod obrazom chronickej únavy, ospalosti, nesústredenosti, porúch spánku a koncentrácie, nervozity, podráždenosti, zvýšených teplôt nejasnej príčiny, útlmu čuchu a chuti, opakovaných bolestí hlavy a hrdla. U detí aj pod obrazom hyperaktivity až agresivity.

Na alergické ochorenie je potrebné vždy myslieť pri opakovaných infekciách horných dýchacích ciest, hlavne nádchach, zápaloch prínosových dutín a zápaloch hrdla. Naopak lokálne príznaky alergického ochorenia vychádzajú z postihnutých tkanív. Pri postihnutí dýchacích ciest sa rozvíja najčastejšie vodnatá nádcha, kýchanie v salvách, svrbenie nosa a očí, slzenie očí a zápal spojiviek, upchatý nos, suchý a dráždivý kašeľ, chrapot, škrabanie v hrdle, pocity zatekania hlienov v hrdle, dychová tieseň, tlak na hrudníku (alergická nádcha, astma).

Pri postihnutí kože sa rozvíjajú najčastejšie rôzne vyrážky, pupienky, ekzémy, svrbenie a pálenie kože, opuchy, ragády (atopická dermatitída, kontaktná dermatitída). Postihnutie čriev zas najčastejšie sprevádzajú bolesť brucha, hnačka, zápcha, nadúvanie, pálenie záhy, zápach z úst, vracanie (potravinová alergia).

Príznaky celkové aj lokálne sa môžu rôzne kombinovať. Pretrvávajúci neliečený alergický zápal môže spôsobovať rozširovanie alergického zápalu do ďalších orgánov (vývin astmy pri neliečenej alergickej nádche) a taktiež predstavuje veľké riziko komplikácií (vývoj nových alergií – zvýšenie množstva alergénov, na ktoré alergik reaguje alergickou reakciou). Alergická nádcha a ekzém sa považujú za významné rizikové faktory pre vznik astmy. U dospelých má každá druhá astma alergický pôvod. U detí je až 85 % astmatických ochorení zapríčinených alergiou.

Ktoré alergény sú najčastejšie?

Dnes je známych okolo 20 000 látok spôsobujúcich alergiu, ale až 90 % všetkých alergických ochorení zapríčiňujú pele, roztoče, plesne, srsť zvierat, blanokrídly hmyz a potraviny.
Zo vzdušných (respiračných) alergénov sú najčastejším vyvolávateľom alergických ochorení peľ stromov, tráv, obilnín, bylín (burín), kvetín. Peľovú sezónu možno v našich podmienkach rozdeliť na tri hlavné obdobia, a to skoré jarné obdobie s peľom stromov (február až apríl), neskorá jar a leto s peľom tráv a obilnín (apríl až júl), leto a skorá jeseň s peľom bylín, kvetín (júl až október).

Zo stromov je najsilnejším alergénom peľ jelše, liesky, brezy, hrabu, buku, dubu a jaseňa. Z tráv a obilnín je najsilnejším alergénom peľ mätonohu, timotejky, kostravy, lipnice, reznačky, raže. Z bylín je najsilnejším alergénom peľ paliny, ambrózie, púpavy, mrlíka, žihľavy, múrovníka. Najpočetnejšiu skupinu ľudí s peľovou nádchou tvoria alergici na peľ tráv. Druhou najpočetnejšou skupinou ľudí s alergickým ochorením sú alergici na roztoče. Alergickú reakciu spôsobujú roztoče (mikroskopické článkonožce podobné kliešťom), žijúce najčastejšie v domácom prachu a lôžkovinách. Prítomné sú aj v závesoch, čalúnených pohovkách, kobercoch a plyšových hračkách. Roztoče sa živia šupinami a kožným odpadom z ľudského tela, preto sa im najlepšie darí v posteliach, kde majú vhodnú teplotu, vlhkosť a dostatok výživy, najlepšie pri teplote 18 – 27 °C a vlhkosti menšej ako 70 %.

Jeden gram prachu z postele môže obsahovať 2 000 až 15 000 roztočov. Roztoče spôsobujú prejavy alergickej nádchy, ekzému až astmy. Príznaky alergie sú prítomné celoročne, no zhoršovať sa môžu na jeseň a v zime, keď sa kúri. Typické sú ťažkosti najmä ráno po prebudení, hlavne upchatý nos, výtok z nosa, kýchanie, slzenie, svrbenie kože a suchý kašeľ. V nadmorskej výške nad 1 200 m n. m. sa roztoče nevyskytujú, preto sa alergikom na roztoče odporúča horská klimatická liečba.

Alergia na plesne je alergiou na spóry vláknitých húb, ktoré sa vzduchom šíria podobne ako peľ, sú voľným okom neviditeľné a najčastejšie vyvolávajú alergickú nádchu a astmu. Príznaky alergie sú prítomné celoročne, najviac však na vrchole leta a na jeseň pri teplom a vlhkom počasí. Riziko plesní predstavujú najmä staré byty a chalupy.

Ďalším zdrojom agresívnych alergénov sú domáci miláčikovia. Hlavné zvieracie alergény sa nachádzajú priamo v srsti zvierat, ale aj v slinách, moči, maze, šupinách, perí a krvnom sére. Najsilnejšie alergény má kocúr, no silné alergické reakcie vyvolávajú i mačky, kone, psy a malé hlodavce ako morča či škrečok.
Alergia na vtáky je väčšinou nepriama, pretože najsilnejším alergénom vtákov sú roztoče prítomné v perí. Väčšina ľudí sa alergizuje priamym stykom s vlastným domácim zvieraťom. Alergiu však môže vyvolať aj nepravidelný, príležitostný kontakt so zvieraťom, prípadne s ľuďmi, ktorí zvieratá chovajú.

Ako liečime alergiu?

Terapia alergického syndrómu dýchacích ciest je komplexná a zahŕňa u rinitídy, ako aj bronchiálnej astmy rovnaké základné zložky. Eliminačné opatrenia môžu byť veľmi účinné u alergického typu obtiaží, a to najmä v počiatočnom štádiu, kedy ešte nie je rozvinutá nešpecifická hyperreaktivita. U niektorých alergénov je ale ich eliminácia nemožná alebo veľmi náročná pre pacienta i jeho okolie.

Alergénová imunoterapia (AIT) je zatiaľ jediná používaná liečba, ktorá je schopná zvrátiť priebeh ochorenia. Ide o podávanie kauzálneho alergénu v postupne stúpajúcich dávkach do dosiahnutia dostatočnej kumulatívnej dávky za účelom zmeny reakcie imunitného systému alergického jedinca, čiže o navodenie tolerancie alergénu. Klinická skúsenosť posúva jej indikáciu do včasnejších štádií ochorenia a hlavným argumentom je, že AIT nelieči rinitídu alebo bronchiálnu astmu, ale alergiu systémovo.

Klinické štúdie poukazujú na vplyv AIT pri redukcii eozinofilného zápalu, prevencii rozšírenia senzibilizácie na ďalšie alergény, prevencii vzniku bronchiálnej astmy u pacientov s alergickou rinitídou, pri zmiernení symptómov astmy a rinitídy zároveň s redukciou liekov a pretrvávajúci efekt aj po jej ukončení. Jej nevýhodou je, že nie je v žiadnom prípade vhodná pre všetkých pacientov.

Farmakoterapia alergickej rinitídy

Alergickú rinitídu liečime dlhodobo a používame lieky protizápalové v kombinácii s úľavovými. Najčastejšie používané lieky sú H1-Antihistaminiká. Užívajú sa iba jedenkrát denne, čo tiež nie je zanedbateľné aj z hľadiska compliance pacienta (napr. loratadin, prípadne cetirizin). Pri výraznom upchatí nosa spôsobenom opuchom sliznice používame kortikosteroidy (KS). Sú to v súčasnosti najúčinnejšie farmaká v liečbe chronickej rinitídy a astmy, a to práve pre svoj mnohoraký protizápalový účinok.

Vzájomnú prepojenosť chronickej nádchy a astmy nám dokazuje aj efekt topických steroidov podávaných do nosa pri znížení bronchiálnej hyperreaktivity. Ďalším liekom sú blokátory leukotriénových receptorov – tzv. antileukotriény, určené primárne na liečbu prieduškovej astmy. Leukotriény sú však univerzálnym zápalovým mediátorom s mimoriadnym významom pri alergickej zápalovej reakcii v celých dýchacích cestách. Viaceré štúdie potvrdili účinnosť antileukotriénov v liečbe najmä sezónnej alergickej nádchy spojenej s prieduškovou astmou.

Čo teda robiť, keď je už diagnóza jasná?

Treba si najmä uvedomiť to, že vlohy k alergii a astme sú celoživotné. Zo strany pacientov to chce spoluprácu a pochopenie toho, že ani subjektívne dobrý stav ešte neznamená, že môžu liečbu sami predčasne ukončiť. Dnes už máme také diagnostické prístroje, že prakticky každému pacientovi dokážeme liečbu ušiť presne na mieru. Tak jeho stav bude dlhodobo stabilizovaný a on sa postupne buď celkom zaobíde bez liekov, alebo ich bude užívať minimálne či v dlhších časových intervaloch.

MUDr.Bergendiová Katarína, PhD