Je poštípanie hmyzom nebezpečné ?

V jarnom a letnom období sa ľudia viac pohybujú po prírode a príjemný pobyt im môže narušiť poštípanie hmyzom. Včela, osa, komár, čmeliak, sršeň a kliešť a ostatné zanechávajú v mieste bodnutia jed, ktorý v organizme niektorých ľudí  vyvoláva búrlivé negatívne reakcie. V jednom poštipnutí sa dostane do organizmu 0,5 až 2,05 ml jedu.

Osy bývajú v lete otravné a keď im nahrá mierna zima, veľmi sa premnožia a počas horúcej suchej letnej sezóny sú aktívnejšie. Osy sú vo všeobecnosti agresívnejšie ako včely alebo sršne. Útočia aj bez príčiny. Od tohtoročnej generácie ôs si oddýchneme až na začiatku októbra. Na druhej strane – osa pri bodnutí uvoľní relatívne málo jedu. Za smrteľnú dávku u osy sa považuje zhruba 160 bodnutí. V prípade včely je to len 40. V prípade, že človek na bodnutie týmto blanokrídlym hmyzom nie je alergický.

Aký otravný hmyz poznáme ?

Včely  a čmeliaky – patria k menej agresívnym blanokrídlovcom. Bodnú nás iba v prípade, ak sa cítia ohrozené. Problémom je včelie žihadlo, ktoré má tvar ostnatej harpúny, a preto ho nie je možné po vpichnutí len-tak vytiahnuť. Bodnutie čmeliakom je veľmi zriedkavé.

Sršne a osy – patria k agresívnym druhom s iným typom žihadla, ktorý im umožňuje bodať viackrát. Úmrtia ľudí na alergickú reakciu po bodnutí osou sú 3 až 4 krát častejšie, ako smrť po uhryznutí jedovatým hadom.

Komáre – Vo svete existuje 3 000 rôznych druhov komárov, na Slovensku 50. Aj keď sú ich bodnutia nepríjemné, alergická reakcia je pomerne zriedkavá. Ak sa už náhodou objaví, najčastejšie ide o lokálny opuch, modriny, žihľavku, bolestivé hrčky po tele či opuch podkožného tkaniva. K najohrozenejším patria ľudia so slabšou imunitou a malé deti.

Kliešte – Najčastejšie sa na nás zachytia pri prechádzke trávnatým územím (nezvyknú padať zo stromov). Živia sa krvou a ich zahryznutie do pokožky a následné výlučky môžu vyvolať alergickú reakciu, ale nie je to časté. Problémom je najmä to, že prenášajú zákerné ochorenia, ako napr. kliešťovú encefalitídu a lymskú boreliózu.

Poštípanie včelou alebo osou

Poštípanie včelou alebo osou môže u postihnutej osoby vyvolať veľmi široké spektrum ťažkostí, vznikajúce na podklade toxických účinkov jedu hmyzu i alergickej reakcie na jeho rôzne zložky.  Pre správnu liečbu je dôležité rozpoznať, o aký druh reakcie po bodnutí hmyzom ide. Všeobecne môžu nastať dva typy prejavov: nealergická reakcia, vyvolaná pôsobením nízkomolekulárnych látok účinkujúcich na cievy a alergická reakcia, spôsobená proteínmi indukujúcimi špecifické IgE protilátky.

Alergia na jed hmyzu je špecifická tým, že môže vzniknúť aj u ľudí, ktorí inak nie sú alergici či astmatici. Avšak silnejšia alergická reakcia je pravdepodobnejšia u ľudí s ďalším alergickým ochorením. Po bodnutí preto pozorne sledujme vznikajúce reakcie. Pokiaľ sa objaví iba drobný lokálny opuch a svrbenie v oblasti bodnutia, ide o nealergickú reakciu, ktorá je prirodzenou pre každého človeka. Slabá bolesť by mala ustúpiť do 24 hodín. Ak človek prekoná už raz celkovú reakciu je potrebné urobiť zásadné opatrenia. Keďže odstránenie alergénu nie je možné zabezpečiť, pacient musí byť informovaný o včasnej a účinnej samoliečbe a mal by byť vybavený preukazom s uvedením diagnózy alergie na včelí alebo osí jed a s návodom ako postupovať v prípade poštípania hmyzom. Tiež musí byť vybavený osobným pohotovostným balíčkom. Platí, že čím rýchlejšie alergická reakcia nastupuje, tým je závažnejšia. Pri takýchto príznakoch je nevyhnutné ihneď uložiť postihnutú osobu do stabilizovanej polohy a zavolať rýchlu lekársku záchrannú službu.

Alergické reakcie

Alergické reakcie sa vyskytujú už niekoľko minút po poštípaní, závažnosť reakcie sa klasifikuje do 5 stupňov.

1. Ťažká lokálna reakcia s nadmerným opuchom až veľkosti mužskej dlane
2. Ľahká celková reakcia s generalizovanou žihľavkou, svrbením na celom tele a nevoľnosťou
3. Mierna celková reakcia – s príznakmi opuchu mäkkých tkanív tváre, pocitu úzkosti v hrudníku s napínaním na vracanie, so závratmi a bolesťami brucha
4. Ťažká celková reakcia – všetky predošlé príznaky aj s pocitom sťaženého dychu s ťažkým prehĺtaním, zachrípnutím, zastretým hlasom, omámenosťou a strachom zo smrti
5. Anafylaktický šok – všetky predošlé príznaky s modrými perami a prstami rúk, s poklesom krvného tlaku s kolapsom, s pomočením a bezvedomím. Anafylaxia je život ohrozujúca, rýchla a ťažká alergická odpoveď organizmu, ktorá nastane,  ak je osoba vystavená alergénu alebo látke vyvolávajúcej alergiu, na ktorú je precitlivelá. Táto reakcia je spôsobená vstupom príslušného alergénu do krvného riečisťa s následným uvoľnením súhrnu chemických látok. Asi 5% populácie reaguje na poštípanie hmyzom, pričom k anafylaktickej reakcii dochádza až pri druhom až treťom kontakte.

Klinické príznaky – sa objavia veľmi rýchle, pričom maximum dosahujú za 3-30 minút po styku s alergénom.  K následnej reakcii môže dôjsť v rozmedzí od 1 do 8 hodín.

Ochrana precitlivelých ľudí pred hmyzom

• treba sa vyhnúť rýchlym pohybom a panike
• čierne a pestrofarebné látky hmyz priťahujú
• v prírode je vhodné nosiť dlhé rukávy, dlhé nohavice a pevné topánky
• v prírode je vhodné používať repelenty
• nie je vhodné používať parfémy, voňavé krémy na opaľovanie, šampóny a laky na vlasy
• nie je vhodné konzumovať potraviny a sladkosti v prírode, zdržiavať sa v blízkosti prezretého spadnutého ovocia, zvyškov potravín a košov na odpadky
• nápoje je odporučené vždy prikrývať, prehltnutá osa môže byť životu nebezpečné
• pri jazde na motorke a bicykli nosiť prilbu a rukavice
• nechodiť na boso
• je vhodné používať ochranné sieťky na oknách a dverách, elektrické odparovače, spraye, insekticídne špirály, chemické či ultrazvukové odpudzovače.

Prevencia pred poštípaním hmyzom:

Každý, kto po poštípaní iným hmyzom prekonal závažnejšiu alergickú reakciu, by mal bezodkladne konzultovať svoj stav s alergológom. Každý, kto je alergický na bodnutie hmyzom by mal totiž v sezóne ( od jari do jesene ) vždy nosiť so sebou balíček prvej pomoci – pohotovostný balíček so zachraňujúcimi liekmi, pričom tento balíček možno získať v lekárni na predpis a nachádzajú sa v ňom tieto lieky:

• celkové antihistaminikum, 
• kortikosteroid v tabletkách,
• adrenalínové pero, 
• Ventolín spray na roztiahnutie priedušiek.

Vhodnou prevenciou pri alergii na včelu alebo osu je špecifická alergénová imunoterapia u alergológa počas zimnej sezóny. Je to jediná liečba, ktorá lieči samotnú príčinu alergických ochorení a je to vlastne zásah do samej podstaty ochorenia. Pacientovi postupne pridávame alergén, ktorý mu zapríčiňuje najväčšie ťažkosti, od najnižšej koncentrácie po najvyššiu a organizmus si vytvára vlastné protilátky proti alergénu. Dosahuje až 97 %-nú úspešnosť. Jej nevýhodou je len dlhodobý priebeh terapie.

Liečba

pri miestnej reakcii

• odstránenie žihadla včely pinzetou, bodnuté miesto potrieť slanou vodou, dezinfekčnou tinktúrou alebo kolínskou vodou – tým bude nebezpečie infekcie menšie
• priložiť ľadový alebo alkoholový obklad
• pri pichnutí do krku alebo do úst treba hneď cucať kúsok ľadu alebo si dať do úst studenú lyžicu a potom čo najrýchlejšie treba vyhľadať lekársku pomoc
• je vhodné natrieť miesto poštípania Fenistil gélom, pri väčšej reakcii kortikoidnými krémami
• prípadne podať celkové antihistaminiká
• homeopatikum – APIS 30CH – liek na poštípanie hmyzom, kde vzniká silná reakcia – napr. poštípanie včelou s následným opuchom, sťaženým dýchaním až sklonom k anafylaktickému šoku.

pri celkovej reakcii – 1. pomoc pre pacienta

• vodorovná poloha so zvýšenou polohou dolných končatín,
• antihistamiká – podľa ordinácie ošetrujúceho lekára (dithiaden, fenistil …),
• kortikoidy – podľa ordinácie ošetrujúceho lekára,
• adrenalín – adrenalínové pero – blokuje účinky chemických mediátorov a zastaví príznaky anafylaxie,
• bronchodilatácia – beta-2 sympatomimetiká (Ventolín) – na rozšírenie priedušiek pacienta treba čo najrýchlejšie previezť do nemocnice.