Jeseň – sezóna agresívnej paliny a ambrózie

Palina a ambrózia sú dva najsilnejšie peľové alergény týchto dní – vyprodukujú milióny peľových zŕn. Pozitívny kožný test na tieto alergény má takmer 80 % pacientov s alergiou na pele (polinóza je senná nádcha).

Alergia nie je len otázkou alergie napríklad nosa a očí, ale je to jeden ucelený systém. Postihuje celý organizmus, kedy môže prechádzať z jedného druhu alergie do druhého (ekzém, potravinová alergia, bronchiálna astma a iné). Pravdepodobnosť, že budete alergickí na palinu, roztoče alebo psy rastie s výskytom alergie v rodine. Rozšírenie alergií však nie je dané len dedičnosťou, ale hlavne zmenami vonkajšieho prostredia a životného štýlu. Až 40 % populácie má k nejakému typu alergie vrodené predpoklady a patrí medzi atopikov. Atopik sa môže kedykoľvek počas života zmeniť na alergika, jednoducho povedané, čo vám skôr nevadilo, vám postupom času začne vadiť. Alergické ochorenia sa tak stali novou epidémiou našej doby. Preklady odborníkov z tejto oblasti hovoria, že do roku 2050 by mal byť na niečo alergický až každý druhý človek.

Kedy vzniká alergia?

Alergická nádcha je zápal nosovej sliznice vyvolaný alergénom, kedy spočiatku začínajú nos, podnebie, hrdlo a oči svrbieť. Následne sa objavujú tri základné prejavy – kýchanie, vodnatý výtok z nosa a jeho upchatie.

Veľmi často sa k alergickej nádche pridruží aj postihnutie očí, kedy sa môžu zapáliť a opuchnúť očné spojovky. Môžu sa pripojiť aj mierne zvýšené teploty a zvýšená únavnosť. Asi tretina alergikov na pele trpí tzv. „orálnym alergickým syndrómom“, ktorý je charakterizovaný pálením a svrbením pier a sliznice úst. Vzniká po konzumácii určitých druhov ovocia a zeleniny. Napríklad u alergikov na palinu sa prejavuje po zeleri, mrkve či petržlene a pri alergii na ambróziu po melóne, banáne, uhorke a harmančeku.

Pozor palina pravá býva aj súčasťou vermutov a bylinných likérov. Treba si dávať pozor aj na med, ktorý môže obsahovať peľový alergén a vyvolať alergickú reakciu. Ak sa tieto príznaky neliečia už v začiatkoch a alergická nádcha sa podcení, stav sa môže pomaly zhoršovať a môže sa vyvinúť bronchiálna astma, ktorou trpí až 30% pacientov s diagnózou alergickej nádchy. Najhoršie to je počas suchších a veterných dní, keď šíreniu peľov nič nebráni. Výraznou úľavou je dážď.

Diagnostika alergie

Diagnostika alergie, vrátane alergie na palinu a ambróziu, sa robí s pomocou tzv. vpichového testu (prick test) – kožný test – na predlaktí s konkrétnymi alergénmi. Zohľadňuje sa, pravdaže, aj rodinná anamnéza, vplyv dedičnosti, životný štýl, stravovacie návyky a iné. Vyšetrenia sa robia aj z krvi a vyšetrujú sa pri nej protilátky proti jednotlivým alergénovým molekulám.

Liečba alergickej nádchy a bronchiálnej astmy pozostáva zo štyroch základných bodov

• Obmedziť kontakt s alergénom.
• Hygiena nosa, čo znamená jeho preplachovanie napríklad Vincentkou, prípadne sprejmi s morskou vodou (pre alergikov je vhodný ten s mangánom, lebo zabraňuje vylučovaniu histamínu). Riešiť príčinu ochorenia – špecifická imunoterapia – Je jediná liečba, ktorá lieči samotnú príčinu alergických ochorení, je to vlastne zásah do samej podstaty ochorenia. Pacientovi postupne pridávame alergén, ktorý mu zapríčiňuje najväčšie ťažkosti, od najnižšej koncentrácie po najvyššiu a organizmus si vytvára vlastné protilátky proti alergénu.
• Odstrániť príznaky (symptomatická liečba), na ktorú používame symptomatické lieky – homeopatiká, antihistaminiká, lokálne kortikosteroidy- …. – uľavujú od príznakov alergie, ale nezabránia návratu ťažkostí po prerušení liečby.
  • Antihistaminiká sú lieky tlmiace alergiu, pretože blokujú účinok histamínu, ktorý spôsobuje všetky nepríjemné prejavy alergickej nádchy – svrbenie očí, podnebia úst, opuch sliznice nosa, kýchanie a podobne.
  • Topické intrenazálne kortikosteroidy – sú potrebné hlavne pri výraznom upchatí nosa, spôsobeného opuchom nosovej sliznice.
  • Základom liečby bronchiálnej astmy je podávanie protizápalových liekov, ku ktorým patria antileukotriény a inhalačné kortikoidy. Tieto pôsobia ako dlhodobá protizápalová liečba bronchiálnej astmy, ale nie sú efektívne tesne pred fyzickou záťažou. Pri ťažkostiach napr. pri športovom výkone sa tesne pred záťažou môže podávať inhalačná dávka tzv. uvoľňovačov,ktoré zvyšujú prietok vzduchu prieduškami. Tieto lieky však musia byť prísne ordinované odborníkom pre liečbu bronchiálnej astmy, čiže imuno-alergológom alebo pľúcnym lekárom.
• V rámci zvýšenia imunity jestvujú aj špecializované doplnky výživy (napr. z prepeličích vajec, betaglukány…), prípadne podporná liečba alergickej nádchy pomocou fototerapeutického prístroja – Rhinolight, čiže fototerapia.

Je dobré si uvedomiť, že alergia nie je len otázkou alergie napríklad nosa, oka, kože, pľúc a čreva (v prípade potravinovej alergie), ale je to jeden ucelený systém. Ak sa nelieči už v začiatkoch, stav sa môže pomaly zhoršovať.  Čo teda robiť, aby tí spomedzi nás, ktorí už spomínané diagnózy majú, mohli mať ďalej dostatočne kvalitný a plnohodnotný život? Genetické predispozície síce existujú, ale podstatne ich ovplyvňuje i náš  životný štýl a vonkajšie prostredie. Čiže, mali by sme sa najmä zamyslieť nad svojimi stravovacími návykmi, pohybovou aktivitou, otužovaním a naučiť sa ako aspoň čiastočne odblokovať stres, v ktorom všetci žijeme. Pomocou týchto základných opatrení sa upravia aj prejavy alergie,  samozrejme v spojení s cielenou liečbou.