Máte tenisový lakeť? Toto by ste mali vedieť o príznakoch a liečbe

Čo je to tenisový lakeť?

Tenisový lakeť predstavuje zapálenú šľachu v oblasti lakťovej kosti v mieste úponu svalov a väziva a odborne sa nazýva laterálna epikondylitída. Vedia o ňom svoje nielen tenisti či golfisti, ale všetci, čo opakovanými pohybmi denne preťažujú svoje predlaktie, napr. počítačovou myšou, štetcom, perom či nožnicami.

Tenisový lakeť – príčina jeho vzniku

Príčinou tenisového lakťa môžu byť jednak niektoré vonkajšie faktory, ako sú preťaženie, mikrotraumatizácia, alebo vnútorné faktory, ktoré predstavujú pridružené ochorenia pacienta ako napríklad cukrovka alebo geneticky či hormonálne podmienené ochorenia. Spoločným menovateľom vyvolávajúcich príčin je takzvaná „paradoxná ischémia“, ktorá vzniká preto, lebo pracujúci sval pri svojej kontrakcii spôsobí redistribúciu krvného zásobenia v prospech svalu na úkor úponu a šľachy. Vzniká častejšie u dospelých a približne u oboch pohlaví rovnako, možno viac u mužov, najčastejšie medzi 30. až 50. rokom života.

Príznaky tenisového lakťa 

• Bolesť alebo citlivosť na vonkajšej strane lakťa
• Bolesť, ktorá sa zhoršuje zdvíhaním ťažkého predmetu
• Bolesť pri pohyboch ako je zaťatie päste, potrasenie ruky, otáčanie kľučky dverí
• Bolesť, ktorá vystreľuje z lakťa dolu do predlaktia , alebo až do hornej časti paže

Ako liečiť tenisový lakeť?

Liečba tenisového lakťa je komplexná. Patrí sem hlavne odstránenie vyvolávajúcich príčin, potom odstránenie bolesti prikladaním ľadu po záťaži, používaním tzv. epikondylárnych gélov, pások a bandáží, fyzikálnou a rehabilitačnou liečbou. Pri neúspechu konzervatívnej liečby je možná aj chirurgická.

Komplexná konzervatívna liečba tenisového lakťa

• Liečenie je nevyhnutné začať kľudovým režimom.
• Na utíšenie bolesti sa môže podať ľadový obklad, protizápalové masti, analgetiká a nesteroidné protizápalové lieky.
• Fyzikálna terapia – elektroliečba, laser, magnetoterapia, kryoterapia, bioptronová lampa.
• Pomáha aj röntgenoterapia – ožarovanie protizápalovými dávkami rtg žiarenia.
• Ak pretrváva bolestivosť po 6-8 týždňoch liečby hovoríme o chronickom stave. V týchto prípadoch sa často pristupuje ku aplikácii kortizonovej injekcie do bolestivej oblasti. Táto injekcia je veľmi účinná a populárna, avšak opakované aplikácie injekcie prinášajú negatívne následky v štruktúre šľachy.
• Po ustúpení bolesti je potrebné svaly a šlachy predlaktia rozcvičiť a následne posilniť.

Alternatívnejšie (ale často účinné) postupy liečby tenisového lakťa

• Akupunktúra, biolampa, rôzne homeopatické krémy či reflexné masáže a zábaly.
• Často sa odporúča ortéza (spevňujúca bandáž) na mieru, ktorá uchová lakeť v pokoji a zabráni nadmernému pohybu počas liečby aj pri bežných činnostiach.
• Efektívne sú aj rôzne jednoduché cvičenia, ktoré by však nemali spôsobovať bolesť a mali by byť vykonávané s mierou a maximálnou opatrnosťou. Osobitnou pomôckou pri rehabilitácii je tzv. Thera band Flexbar – obyčajný 30 cm gumový valec s priemerom asi 3 cm, ktorý sa používa na bežnú fyzioterapiu.

Kedy je potrebná operačná liečba a koľko trvá rekonvalescencia?

Po vyčerpaní komplexnej konzervatívnej liečby a pretrvávaní ťažkostí viac ako 3-6 mesiacov je vhodný operačný zákrok. Pred vlastnou operáciou je potrebná podrobná diagnostika lakťového kĺbu vrátane RTG a MRI.

Neliečený stav môže viesť až k takej fáze, v ktorej postihnutý nie je schopný uchopiť predmet, otvoriť fľašu, pracovať plnohodnotne na počítači či písať perom. V chronických prípadoch býva často poškodený aj lakťový kĺb, v ktorom sa zápal udržuje. V týchto prípadoch je operačné uvoľnenie napätia v šľache a odstránenie poškodeného tkaniva doplnené o artroskopickú operáciu lakťového kĺbu.

Ak sa dá zabrániť tenisovému lakťu?

Ako prevencia je veľmi dôležitý strečing a rozcvičenie predlaktia pred aj po tréningu, keďže tenisový lakeť je spôsobený skrátením šľachy v predlaktí. Po námahe je takisto vhodné schladiť úpony šliach v lakti suchým chladom a regenerovať (masáž, sauna, plávanie). Kto regeneruje a poctivo strečuje, mal by sa tenisovému lakťu vyhnúť. Platí pri ňom totiž to isté ako pri iných športových poraneniach. Riziko je menšie, ak je športovec rozcvičený.