Ako športovať s alergiou? Tu sú rady odborníčky

Bývajú obdobia, keď vám alergia len tak zľahka dýcha na chrbát, ale dokáže aj poriadne pritlačiť. Slzy tečú
prúdom, škriabe vás hrdlo, svrbia sliznice a z nosa sa vytvorí vodovod. Alergia je nenápadný škodca, ktorý dokáže znepríjemniť akýkoľvek outdoorový šport. Najprv sa len tak nenápadne prihlási raz za čas a postupne svoje príznaky pritvrdzuje.

Namiesto toho, aby ste sa pri tréningu dobíjali jarným slniečkom, hltali prvé kilometre a vychutnávali si zvuky a vône jarnej prírody, prepadáte depresii, že kondícia nadobudnutá v zime zmizla niekam do nenávratna, že to stiahnutie, ktoré cítite na hrudníku, tak skoro nepominie a uvažujete o tom, či má vôbec zmysel smrkať, keď to z nosa odkvapkáva samo.

Z alergií nás môže trápiť alergická nádcha

Pýtate sa, čo je alergická nádcha a aký je rozdiel medzi ňou a alergiou? Alergia je neprimeraná reakcia organizmu na látky, s ktorými sa väčšina z nás stretáva v bežnom prostredí. Najčastejšie postihuje nos a oči. Na Slovensku trpí približne 40 % populácie niektorým z prejavov alergie a najvýraznejšie sa prejavuje u starších detí a mladistvých.

Alergická nádcha je zápal nosovej sliznice vyvolaný alergénom. Najprv začínajú svrbieť nos, podnebie, hrdlo a oči a následne sa objavujú tri základné prejavy – kýchanie, vodnatý výtok z nosa a jeho upchatie. Veľmi často sa k alergickej nádche pridruží aj postihnutie očí, kedy sa môžu zapáliť a opuchnúť očné spojovky. K tomu sa môžu navyše pridať aj mierne zvýšené teploty a zvýšená únavnosť.

Asi tretina alergikov na pele trpí tzv. „orálnym alergickým syndrómom“, ktorý je charakterizovaný pálením i svrbením pier a sliznice úst a vzniká po konzumácii určitých druhov ovocia a zeleniny – napr. u alergikov na stromy brezovité sa prejavuje po orechoch a jablkách.

Treba si dávať pozor aj na med, ktorý môže obsahovať peľový alergén a vyvolať alergickú reakciu. Ak sa tieto príznaky neliečia už v začiatkoch a alergická nádcha sa podcení, stav sa môže pomaly zhoršo­vať a hrozí, že sa u dotyčného vyvinie bronchiálna astma, ktorou trpí až 30 % pacientov s diagnózou alergickej nádchy.

Kedy vzniká alergia?

Alergia nie je len otázkou napríklad nosa a očí, ale ide o jeden ucelený systém. Postihuje celý organizmus a môže prechádzať z jedného druhu alergie do druhého (ekzém, potravinová alergia, bronchiálna astma a iné).

Pravdepodobnosť, že budete alergický, rastie s výskytom alergie v rodine, avšak rozšírenie alergií nie je dané len dedičnosťou, ale hlavne zmenami vonkajšieho prostredia a životného štýlu. Až 40 % populácie má k nejakému typu alergie vrodené predpoklady a patrí medzi atopikov. Atopik sa môže kedykoľvek počas života zmeniť na alergika – jednoducho povedané, čo vám skôr nevadilo, vám postupom času začne vadiť.

Čo ju spôsobuje?

Aj napriek tomu, že je známych asi 20 000 alergiu vyvolávajúcich látok, 90 % alergikov má alergiu na nasledujúce alergény: pele, roztoče v domácnosti, srsť zvierat, lieky, plesne, potraviny, jedy z hmyzu a iné. Najfrekventovanejším typom alergie je tzv. senná nádcha. Ide o alergiu na pele a rozdeľujeme ju na tri hlavné obdobia v závislosti od toho, ktoré pele práve kvitnú v našich podmienkach:

• skoré jarné obdobie (III – IV), kedy sa vyskytujú v ovzduší hlavne pele drevín (breza, lieska, jelša…),
• druhá polovica jari až prvá polovica leta (V – VII) s prevahou peľu tráv a obilnín,
• obdobie vrcholiaceho leta a začínajúcej jesene (VIII – X), v ktorom je hlavnou alergénovou zložkou ovzdušia peľ astrovitých rastlín (buriny).

Kedy navštíviť lekára?

Pacienti, u ktorých sa nádcha objavuje približne vždy v rovnakom období a má 3 základné znaky (kýchanie, vodnatý výtok z nosa, jeho upchatie, pričom veľmi často sa k alergickej nádche pridruží aj postihnutie očí) by sa mali poradiť so svojím praktickým lekárom, ktorý ich odporučí do alergologickej ambulancie, ak toto podozrenie potvrdí.

Približne na jeseň by mali absolvovať špecializované alergologické vyšetrenie, aby im odborník mohol jednoznačne potvrdiť diagnózu s pomocou krvných alebo kožných vpichových – „prick“ testov a odporučiť špecializovanú liečbu. Ak chcete zistiť, či ste alergik, urobte si test alergie na našej stránke.

Liečba alergie pozostáva z troch základných bodov

1. Obmedziť kontakt s alergénom – rady pre športovca alergika

• Pacienti s alergiou by mali sledovať peľový kalendár a približne 14 – 28 dní pred predpokladaným kvitnutím rastlín, na ktoré reagujú alergicky, začať užívať každodennú preventívnu liečbu.
• Je vhodné vyhnúť sa priamemu kontaktu s peľom a prispôsobiť tomu aj tréning vonku. Treba sa vyhýbať rizikovým úsekom, ako sú lúky, alej topoľov, brezový les a pod.
• Pohyb vonku je najlepší skoro ráno a neskoro večer – vtedy je v ovzduší najmenej peľu.
• Za veľmi suchého a veterného počasia je potrebné trénovať v hlbokom lese, kde je výskyt alergénov veľmi malý. Ideálne je tiež daždivé počasie a doba po daždi, kedy je množstvo peľov v ovzduší minimálne.
• Agresivitu peľov zvyšujú škodlivé látky v ovzduší, napr. dopravný ruch, a preto treba čo najmenej trénovať v meste.
• Kvalita ovzdušia je lepšia vo vyšších nadmorských výškach, ideálne nad 1500 m.
• Ak sa necítite dobre, ste unavený, máte plný nos alebo sa vám horšie dýcha, tak tréning vonku radšej odložte na inokedy. Mohli by ste si pohoršiť.
• Pri tréningu, ale aj pobyte vonku by ste mali používať slnečné okuliare a pokrývku hlavy – napr. prilbu na bicykli či čiapku so šiltom pri behu.
• Taktiež je potrebné obmedziť vetranie oknom a vetrať hlavne nadránom alebo po daždi, kedy je peľu v ovzduší najmenej.
• Po tréningu by ste sa mali prezliecť (nie v spálni) a osprchovať aj s umytím vlasov. Spláchnete tak peľ z vlasov, obočia i tváre, kde sa zo vzduchu zachytáva a kde by vás mohol dráždiť aj v noci.
• Dobré je preplachovať si nos sprejom s morskou vodou alebo vincentkou, ktoré možno dostať v lekárni.
• Nefajčiť – dráždivé elementy ako tabak ešte viac stupňujú silu alergických príznakov.
• Otužovanie a podpora imunity – na zlepšenie imunitnej odpovede je veľmi dobrý Imunoglukan P4H (hlivy ustricovej), ktorý zabezpečuje lepšiu ochranu pred vírusmi, parazitmi, baktériami a pri záťaži organizmu fyzickým a/alebo psychickým stresom.

2. Odstrániť príznaky (symptomatická liečba)

Symptomatické lieky ako antihistaminiká, lokálne kortikosteroidy, prírodná liečba pomocou Nosalerginu či homeopatiká uľavujú od príznakov alergie, ale nezabránia návratu ťažkostí po prerušení liečby.

NOSALERGIN

• unikátny a čisto prírodný nosový sprej,
• obsahuje veľmi jemný prášok mikronizovanej celulózy – po aplikácii na nosovú sliznicu vytvorí jemný gél a funguje ako ochranná bariéra, ktorá nedovolí vzdušným alergénom pôsobiť na nosovú sliznicu a vyvolať tak alergickú reakciu,
• neobsahuje steroidy, antihistaminiká ani žiadne iné liečivá,
• bezpečný pre deti, tehotné a dojčiace ženy.

Homeopatiká – RHINALLERGY tbl

• homeopatický liek proti alergii,
• vhodný pre tehotné aj dojčiace ženy,
• pomáha pri pálení a slzení očí, kýchaní, výtoku z nosa, svrbení a opuchu viečok.

Antihistaminiká sú lieky tlmiace alergiu, pretože blokujú účinok histamínu, ktorý spôsobuje všetky nepríjemné prejavy alergickej nádchy, ako sú svrbenie očí, podnebia úst, opuch sliznice nosa, kýchanie a podobne. Dnešné moderné antihistaminiká 2. (Cetirizin – Zodac, Zyrtec) a 3. generácie (Desloratadin – Aerius, levocetirizin-Xyzal, fexofenadín-Telfast, Fixit) sú bežnými a bezpečnými liekmi a napriek tomu, že každý jedinec na ne reaguje individuálne, väčšinou nespôsobujú ospalosť, majú rýchly nástup účinku a umožňujú dávkovanie len raz denne. Antihistaminikami sa však nerieši podstata ochorenia, preto je najlepšie sa čo najskôr objednať k špecialistovi a liečiť sa.

Topické intranazálne kortikosteroidy sú potrebné hlavne pri výraznom upchatí nosa v dôsledku opuchu nosovej sliznice, ale tiež nezabránia návratu ťažkostí po prerušení liečby (Rhinocort, Nasonex, Avamys, Flixonase a pod.).

3. Riešiť príčinu ochorenia – špecifická imunoterapia

Je jediná liečba, ktorá lieči samotnú príčinu alergických ochorení. Ide vlastne o zásah do samej podstaty ochorenia. Pacientovi postupne pridávame alergén, ktorý mu zapríčiňuje najväčšie ťažkosti, a to od najnižšej koncentrácie až po najvyššiu, vďaka čomu si organizmus vytvára vlastné protilátky proti alergénu.

Môže sa podávať v injekčnej, kvapkovej a už aj v tabletkovej forme. Riziko zhoršenia alergie sa vďaka imunoterapii výrazne znižuje, symptómy alergie poľavujú a klesá spotreba liekov. Takto je možné predísť zbytočnému zaťažovaniu a poškodzovaniu organizmu alergiou a prípadnému rozvoju bronchiálnej astmy.

Je dobré si uvedomiť, že alergia nie je len otázkou alergie napríklad nosa, očí, kože, pľúc a čreva (v prípade potravinovej alergie), ale je to jeden ucelený systém. Ak sa nelieči už v začiatkoch, stav sa môže pomaly zhoršovať. Napr. u ľudí so sennou nádchou má až 30 % pacientov bronchiálnu astmu, ktorá sa môže objaviť hneď alebo ak sa alergická nádcha podcení a nelieči.

Čo teda robiť, aby tí, ktorí už spomínané diagnózy majú, mohli mať aj naďalej dostatočne kvalitný a plnohodnotný život? Genetické predispozície síce existujú, ale podstatne ich ovplyvňuje i náš životný štýl a vonkajšie prostredie.

Mali by sme sa teda zamyslieť najmä nad svojimi stravovacími návykmi, pohybovou aktivitou, otužovaním a naučiť sa, ako aspoň čiastočne odblokovať stres, v ktorom všetci žijeme. Pomocou týchto základných opatrení sa upravia aj prejavy alergie, samozrejme, v spojení s cielenou liečbou.

MUDr. Katarína Bergendiová, PhD.