Športujeme s astmou

Bronchiálna (priedušková) astma je chronické zápalové ochorenie tkaniva dýchacích ciest, pri ktorom sa vyplavujú zápalové mediátory (látky spôsobujúce zápal v dýchacích cestách), čo spôsobuje stiahnutie dýchacieho svalstva s opuchom dýchacích ciest a zvýšením ich reaktivity, čo výrazne zhoršuje kvalitu nášho života.

ČO ASTMU SPÔSOBUJE?

Nikto zatiaľ nie je schopný povedať, čo astmu presne spôsobuje. U mnohých astmatikov vzniká ochorenie na podklade dedičnosti. Akýkoľvek typ alergie u rodičov,  najmä u matky, je významným rizikovým faktorom pre astmu. Rovnako je to atopia – vrodená náchylnosť na vznik alergickej reakcie, ktorá postihuje asi 25 % obyvateľstva.

Ochorenie sa však môže vyvinúť  kedykoľvek v detstve aj neskôr v dospelosti, napríklad pri práci v rizikovom prostredí. Astmu môžu vyprovokovať vnútorné alebo vonkajšie faktory, u niektorých pacientov oboje. Kým vonkajšie môžeme do veľkej miery ovplyvniť, vnútorné sa ťažšie rozpoznávajú a je zložité vyhnúť sa im. Medzi vonkajšie príčiny u viac ako 50% pacientov patrí a je hlavným spúšťačom záchvatov alergické ochorenie a záchvat sa môže objaviť napr. po vdýchnutí (pele v peľovej sezóne…) alebo požití alergénu (kravské mlieko, burské oriešky, morské ryby u potravinovej alergie). Tiež to môžu byť znečisťujúce látky v ovzduší, silné výpary, chladný vzduch a tiež niektoré aspekty moderného života, ako napr. nevhodné stravovanie, dráždivé plyny zo sprejov na vlasy, chemické látky (farbivá, konzervačné látky, hnojivá…), tabakový dym a klimatizácia. Medzi vnútorné príčiny patrí stres, zmeny teploty, psychická alebo fyzická námaha a  infekcie dýchacích ciest

AKO SA PREJAVUJE?

Jedným z prvých varovných príznakov ochorenia je kašeľ po námahe alebo dlhodobý kašeľ, ktorý sa opakovane lieči antibiotikami bez zreteľného efektu. Astma sa môže prejavovať aj ťažkosťami s dýchaním po námahe, prípadne po infekcii dýchacích ciest, pričom sa pridružia aj piskoty sprevádzajúce dýchanie. Pri čerstvo sa rozvíjajúcej astme môže byť jediným príznakom ochorenia suchý, dráždivý dlhodobý kašeľ alebo kašeľ v určitých záchvatoch, a to najmä nadránom a po námahe.
Vzťah telesnej námahy a bronchiálnej astmy – Veľmi často môže byť jediným spúšťačom astmy  fyzická záťaž, čo sa charakterizuje ako tzv. námahou vyvolaná astma (EIA – exercise induced asthma). Na vzniku záchvatov sa podieľa zrýchlené dýchanie pri námahe s následným zvýšeným vyplavovaním zápalových mediátorov (látok spôsobujúcich zápal v dýchacích cestách), čo spôsobuje stiahnutie dýchacieho svalstva s opuchom dýchacích ciest. Toto je príčinou záchvatu dusivého kašľa s pocitom dychovej tiesne až počuteľnými piskotmi.

VYŠETRENIE U LEKÁRA

Najdôležitejšie pri ochorení bronchiálnej astmy je včasné stanove­nie diagnózy. Každé oneskorenie liečby je pre chorého nepriaznivé, vzhľadom k možnej nevyliečiteľnej prestavbe pľúcneho tkaniva v dôsledku zápalu. K skorej diagnostike napomáhajú funkčné diagnostické metódy, pomocou ktorých zisťujeme akého typu a v akom štádiu je bronchiálna astma. Patrí k nemu aj základné funkčné vyšetrenie pľúc. Týmto vyšetrením sa však nemusia zachytiť žiadne zmeny funkčných parametrov. Špecifickými vyšetreniami sú provokačné testy, kedy sa pacientovi podajú látky napodobňujúce alergén, alebo sa zaťaží fyzickou námahou a porovnávaním jednotlivých funkčných parametrov zistíme, či nastala zmena, ktorá je typická pre bronchiálnu astmu.

AKO JU LIEČIME?

• Protizápalové lieky

K protizápalovým liekom pri liečbe astmy patria antileukotriény a inhalačné kortikoidy. Nový nesteroidný prístup ponúkajú antileukotriény, pri podávaní ktorých boli popísané minimálne vedľajšie účinky. Veľmi výhodná je možnosť, či prednosť podávania tabletkami jeden alebo dvakrát denne. Ak nie je dosiahnutá úplná stabilizácia stavu je nutné pacienta previesť na liečbu inhalačnými kortikosterosteroidmi. Tieto pôsobia ako dlhodobá protizápalová liečba bronchiálnej astmy, ale nie sú efektívne tesne pred fyzickou záťažou.

• Uvoľňujúce lieky

Pri ťažkostiach pri športovom výkone sa tesne pred záťažou môže podávať inhalačná dávka tzv. uvoľňovačov, ktoré zvyšujú prietok vzduchu prieduškami. Tieto lieky však musia byť prísne ordinované odborníkom pre liečbu bronchiálnej astmy, čiže imuno-alergológom alebo pľúcnym lekárom.

Zoznam dopingových látok

Od 1.1.2013 sú zakázané všetky látky typu beta₂-agonistov, pričom je povolené inhalačné užívanie liekov, obsahujúcich salbutamol, salmeterol a formoterol v terapeutických dávkach. Salmeterol a formoterol je možno užívať aj vo fixných kombináciach s inhalačnými kortikosteroidmi (IKS). Pre salbutamol  je za terapeutickú dávku povolené maximálne 1600 μg za 24 hodín (1 dávka salbutamolu v aerosolovém dávkovači obsahuje 100 μg), pre formoterol je to dávka maximálne 54 μg za 24 hodín  (1 dávka formoterolu obsahuje 6 μg nebo 12 μg).

Močové limity platí pro salbutamol a formoterol (koncentrácia pre salbutamol vyšší než 1000 ng/ml a koncentrácia pre formoterol vyššia než 40 ng/ml sú považované za pozitívny antidopingový nález).

Inhalačné kortikosteroidy sú už niekoľko rokov povolené, tak isto ako intranazálne kortikosteroidy. Antileukotriény neboli nikdy zakázané, tak isto ani inhalačné anticholinergika. Zakázané sú systémové kortikosteroidy.

PREVENCIA

Pri ponámahovej bronchiálnej astme sa odporúča intenzívnejšie športovať po predchádzajúcej dychovej rozcvičke. Môžeme ju vykonávať pomocou prístroja POWER BREATHE. Je to dýchací prístroj, ktorého cieľom je zvýšiť efektivitu práce dýchacích svalov, pričom využíva základné princípov záťažového tréningu. Pomocou dýchania cez POWERbreathe – niekedy nazývaný aj ako „činka pre bránicu“ – a jeho variabilný odpor vytvára záťaž voči nádychu, a tým zvyšuje svalovú silu a vytrvalosť respiračného svalstva. Jeho výhodou je, že je bez vedľajších účinkov a liekových interakcií s vedecky preukázanou účinnosťou. Pri používaní power breathe netreba očakávať zázraky, ale ak budete poctivo, pravidelne a správne trénovať, je veľký predpoklad, že Vám môže pomôcť zlepšiť Váš športový výkon.

ČO ŠPORT A ALERGIA, PRÍPADNE ASTMA, ŠPORTOVAŤ, ČI NEŠPORTOVAŤ?

Rozhodne áno! Šport prináša pocit uvoľnenia, relaxácie a samozrejme neodmysliteľného vyplavovania endorfínov – „hormónov šťastia.“ Ľudia, ktorí pravidelne športujú sa cítia zdravšie, určite mladšie a možno sú aj veselší. Samozrejme všetci pacienti liečení pre alergiu a bronchiálnu astmu, musia byť pravidelne sledovaní v ambulancii svojho lekára. Správne individuálne „ušitá“ liečba  zvyčajne zabezpečuje bezpríznakové obdobie s možnosťou života vysokej kvality – čo znamená plnohodnotne pracovať, venovať sa svojim záujmom a športovať, dokonca aj na vrcholovej úrovni.

Mnohí naši, aj zahraniční športovci – astmatici – dosahujú pozoruhodné výsledky.

• Napríklad americký plavec Mark Spitz vyhral sedemkrát olympijskú medailu.
• Španielsky cyklista Miguel Indurain, štyri roky po sebe víťaz Tour de France, šliapal do pedálov nielen s vetrom, ale aj s astmou opreteky.
• Astmatička Alison Streeterová, ktorej meno nájdeme niekoľkokrát v Guinnessovej knihe rekordov, preplávala už 43. raz kanál La Manche. Ako dieťa pritom trpela veľmi vážnou formou astmy, tú má však dnes pod kontrolou.
• Astmatička je aj tenisová jednotka Justine Heninová, ktorá sa najviac tešila zo získania zlatej medaily na letných olympijských hrách v Aténach. Aktívnu kariéru skončila ako svetová jednotka v roku 2008.
• Nepredbehnuteľná astmatička je britská svetová rekordérka Paula Redcliffová, držiteľka svetového rekordu v ženskom maratóne s časom 2:15:25, ktorý dosiahla v roku 2003 v Londýne. Zároveň je držiteľkou štyroch z piatich najrýchlejších časov v histórii.
• Mogens Jensen, dánsky astmatik, si v roku 2007 splnil sen, keď sa mu podarilo vyliezť na Mount Everest. Prekonal tak nielen seba, ale aj svoje problémy s astmou, ktoré sa pri studenom vzduchu zvyknú zhoršovať.

A množstvo ďalších svetových aj slovenských športovcov – medailistov na vrcholových športových podujatiach.

ČO ZÁVEROM?

Čo teda robiť, keď je už diagnóza jasná? Treba si najmä uvedomiť to, že vlohy k alergii a astme sú celoživotné. Zo strany pacientov to chce spoluprácu a uvedomenie si, že ani subjektívne dobrý stav ešte nijako neznamená, že sám liečbu predčasne ukončí.  Dnes už máme také diagnostické  prístroje, že prakticky každému pacientovi dokážeme liečbu ušiť presne na mieru. Tak jeho stav bude dlhodobo stabilizovaný a on sa postupne buď celkom zaobíde bez liekov, alebo ich bude užívať minimálne, či v dlhších časových intervaloch.