Prečo športovcov pri záťaži ešte aj “ dusíme“, alebo aký je vlastne význam VO2max- maximálnej spotreby kyslíka v diagnostike trénovanosti?

VO2max vyjadruje maximálnu spotrebu kyslíka počas záťaže a odráža srdcovo-pľúcnu kondíciu a vytrvalostné schopnosti jedinca. Uvádza sa v absolútnej hodnote v l/min, čo je pre nás lekárov podstatnejšie, alebo pre športovcov obľúbenejšej forme ml/kg/min. To znamená, že hodnota je prepočítaná na kilogram telesnej váhy.

Význam zisťovať VO2max má najmä pri vytrvalostných športoch ako sú plávanie, beh, biatlon, bežkovanie, cyklistika, veslovanie, atď.  Takže, ak sa venujete napr. silovému trojboju, fitness, kulturistike VO2max nám o Vašej trénovanosti nič nepovie.

Väčšina vedcov sa domnieva, že maximálny vplyv na VO2 max má genetika, a to až 50% zastúpením. Potom zohráva úlohu tvrdý a pravidelný tréning. Najlepšie beh alebo iný tréning v intervalovom splite, tzn. so striedaním maximálneho tempa a výklusu.

Spotreba kyslíka v kľude sa pohybuje okolo 0,3 l/min, pričom iba necelých 20% prijatého kyslíka sa zužitkuje, zvyšok jednoducho vydýchame. Pri maximálnom zaťažená však spotreba a využiteľnosť kyslíka prudko stúpa. VO2 max priemerného netrénovaného mladého muža sa pohybuje medzi hodnotami 3-3,5 l/min. resp. 45-50 ml/kg.min, u žien je to o niečo menej – medzi 2-2,5 l/min resp. 35-40 ml/kg.min. Špičkoví  športovci dosahujú absolútnych hodnôt medzi 5-7 l/min. (muži) a 3,5/5 l/min. (ženy). Vysoko nadpriemerne je možné hodnotiť relatívne VO2 max. vyššie než 70 ml/kg.min a u žien 60 ml/kg.min. 

Pre zaujímavosť – najvyššie namerané a publikované výkony relatívneho VO2 max. (ml/kg.min) špičkových športovcov sú nasledujúce:

• absolútne prvenstvo drží Bjorn Daehlie (nórsky bežec na lyžiach) so svojimi 92–94 ml/kg/min (!)
• legendárny cyklista Lance Armstrong– 85 ml/kg/min,
• tak isto stojí za zmienku maratónec Paul Tegart– 84 ml/kg/min.

Prečo by sme sa mali usilovať o vyššiu hodnotu VO2-max ?

Vyššie VO2 max. znamená i lepšie regeneračné schopnosti pri prerušovaných aktivitách, kedy sa športovec dostáva opakovane do tzv. kyslíkového dlhu. Uvádza sa, že význam VO2 max. narastá najmä pokiaľ pauzy trvajú približne 90 sekúnd a viac (napr. hokej). Ak odpočinok trvá menej ako 30 sekúnd, význam VO2 max pre regeneráciu významne klesá. VO2  max. má veľký význam najmä pre vytrvalostné disciplíny – od behov nad 5000 m až po maratóny.

Význam u športovcov nadobúda pri opakovaných testovaniach pred a po kondičnej príprave, pred a po sezóne, po tréningových kempoch vo vysokohorskom prostredí,  atď., keď sa dá zistiť vplyv prípravy na zlepšenie kondície.

Po ukončení tréningu

• srdcová morfológia (veľkosť komory, hrúbka steny…) klesajú o 4-30% v priebehu 21-60 dní,
• srdcové funkcie – klesajú o 0-30 % v priebehu 10-28 dní,
• maximálna ventilácia klesá o 3-7% -po 3 dňoch,
• krvný objem a plazma klesá o 2-5% prvé 2 dní, potom pokles o 5-12% v priebehu 2-4 týždňov,
• kapilárna hustota klesá o 0-6%,15 dní,
• oxidatívne enzýmy, aktivita klesá o 23-45%,10 dní,
• metabolické zmeny (triglyceridy, cukry, lipáza, inzulín…) klesá po 7-14 dňoch,
• VO2max celkové – klesá o 4-20%, prvých 8 týždňov, potom len veľmi pomaly.

Záver

Na záver už len zopakujeme, že čím vyššia hodnota VO2 max., tým väčšia je pravdepodobnosť, že budeme dosahovať požadovaných športových výkonov a to nielen v behu. Samozrejme záleží i na iných faktoroch, napr. technika a intenzita tréningu, vhodné zaradenie tempových a intervalových tréningov, psychika, výživa a potrebná regenerácia. Čiže ak chcete zistiť, či z Vašich detí budú prvoligoví futbalisti, alebo hokejisti v NHL, na to Vám asi neodpoviem, lebo vysoké VO2max ich techniku nenaučí 😊.