Snažíte sa zaspať, ale akosi to noc čo noc nejde. Ak aj zaspíte, váš spánok síce trvá o 2 – 3 hodiny dlhšie než v minulosti, ale aj tak sa zobúdzate unavení.
Ak takáto výrazná únava spolu s ďalšími prejavmi trvá aspoň pol roka, pravdepodobne na vás útočí jedno z vôbec najzáhadnejších civilizačných ochorení súčasnosti – chronický únavový syndróm.
Mýtus prvý: Chronický únavový syndróm je vymyslené ochorenie
V minulosti naozaj niektorí odborníci považovali toto ochorenie za vymyslené. Dôsledkom bolo aj množstvo jej prejavov – ako islandská choroba, syndróm vojny v Perzskom zálive, postinfekčný únavový syndróm, myalgická encephalitis, chronický únavový a imunodysfunkčný syndróm či fibromyalgia. Ešte donedávna bol problém aj s jeho jednoznačnou diagnostikou. Výskumy z posledných rokov, najmä z imunologickej, neurologickej a genetickej oblasti, ale prinášajú čoraz väčšie svetlo do problematiky a pochybnosti o existencii chronického únavového syndrómu sú už minulosťou.
Mýtus druhý: Chronický únavový syndróm je choroba lenivých ľudí
Údaje o výskyte tohto ochorenia z rôznych krajín sú dosť nepresné, odhady hovoria o 7 až 38 pacientoch na 100 000 obyvateľov. Najčastejšie sa syndróm objavuje vo veku 30 až 45 rokov bez ohľadu na rasu či sociálnu vrstvu, pričom postihuje 4-krát častejšie ženy než mužov. Ide pritom často o pedantných, starostlivých ľudí s veľkým zmyslom pre zodpovednosť, ktorí sú zvyknutí podávať maximálny výkon. Takže nie je pravda, že ide o „chorobu lenivých ľudí“.
Mýtus tretí: Chronický únavový syndróm nevieme poriadne diagnostikovať
Pravdou je, že diagnostika tohto syndrómu nie je jednoduchá a musí byť vždy individuálna. Za chorobou najčastejšie stojí kombinácia vhodných génov s viacerými telesnými systémami (neuroendokrinným, imunologickým), ako aj s vonkajšími vplyvmi (infekcia, stres či znečistenie vonkajšieho prostredia). S tým súvisí aj diagnostika tohto ochorenia. Základnou a nevyhnutnou podmienkou syndrómu je dlhodobá únava. Nejde pritom o bežnú únavu, ale chronickú, neopísateľnú, spojenú s hlbokým vyčerpaním a poklesom výkonnosti.
K ďalším typickým príznakom patria:
- zhoršenie pamäťových schopností,
- rôzne druhy bolestí (lymfatické uzliny, svaly, krk, hlava, kĺby…),
- nekvalitný spánok bez osvieženia,
- rôzne psychologické a neurologické komplikácie,
- dlhodobé zápaly a mierne zvýšená teplota,
- výrazné zhoršenie únavy po dlhšej námahe.
Mýtus štvrtý: Chronická únava sa dá ľahko zameniť s inými ochoreniami
Problém vyšetrenia ľudí s únavovým syndrómom je ten, že pacienti sa často stretávajú s nepochopením a zľahčovaním ich stavu. To vedie nielen k zhoršeniu syndrómu, ale často aj k nesprávnej diagnostike. Preto je kvalitný psychologický prístup lekára základným predpokladom pre správnu diagnózu. K odporúčaným vyšetreniam potom patrí podrobná anamnéza, fyzikálne vyšetrenia, krvné a biochemické vyšetrenia, mikrobiologické a endokrinologické vyšetrenia a samozrejme imunologické, alergologické a neurologické vyšetrenia. Niekedy je potrebné siahnuť aj po konzultácii s psychológom a spánkovým špecialistom. Výsledkom týchto vyšetrení je individuálne nastavená liečba.
Mýtus piaty: Za chronickým únavovým syndrómom sa skrýva len nedoliečené infekčné ochorenie
Tento mýtus nie je pravdivý. V minulosti sa ako príčina syndrómu zvažovalo napadnutie rôznymi infekciami ako herpes, toxoplazmóza či lymská borelióza. Výskum ale nepreukázal priamu súvislosť so syndrómom ani v jednom prípade. V súčasnosti sa predpokladá, že rozvoj takýchto vírusov u pacientov s únavovým syndrómom je skôr dôsledkom ochorenia, než jeho príčinou.
Mýtus šiesty: Chronický únavový syndróm je autoimunitné ochorenie
Nedávno sa objavilo viacero dôkazov, že za chronickým únavovým syndrómom stoja poruchy imunitného systému. Vieme tiež, že ide o chorobu, ktorá postihuje aj iné telesné systémy vrátane mozgu a celej neurologickej sústavy. Vedci napríklad zistili, že objem bielej mozgovej hmoty bol nižší v skupine pacientov s únavovým syndrómom. Avšak vzťah syndrómu a autoimunity, teda napádania vlastných orgánov imunitou, bol doteraz potvrdený iba čiastočne a s nejednoznačnými výsledkami. U väčšiny pacientov sa síce našli odchýlky od normálu v imunologických vyšetreniach, ale nikdy sa nepotvrdilo také zoslabenie imunitných funkcií, ktoré by mohlo viesť k vzniku syndrómu. Navyše v prípade známych autoimunitných chorôb nenájdeme chronickú únavu ako ich prejav. Preto si na konečné odpovede ešte budeme musieť počkať.
Mýtus siedmy: Syndróm chronickej únavy je len dôsledkom dlhodobého stresu
Prirodzenou súčasťou rozvoja syndrómu chronickej únavy je nadmerný a dlhodobý stres. Viacero štúdií dokázalo, že stres oslabuje imunitný systém a zvyšuje náchylnosť na infekčné ochorenia. Aj keď stres nie je priamou príčinou tohto ochorenia, ukazuje sa, že značný emočný stres (napr. strata blízkeho, operácia, strata zamestnania, živelná katastrofa…) stojí pomerne často na začiatku tohto ochorenia alebo aspoň zhoršuje jeho priebeh.
Mýtus ôsmy: Chronická únava je len dôsledkom nedostatku vitamínov
Neexistuje priamy dôkaz, že sa za chronickým únavovým syndrómom skrýva nedostatok niektorého vitamínu či minerálu. Na druhej strane ale výskumy potvrdili, že dlhodobý nedostatočný príjem niektorých látok môže viesť k zvýšenej únavnosti. Aj pri samotnej liečbe chronického únavového syndrómu je veľmi dôležité správne nastavenie stravovania a zvýšený príjem týchto vitamínov a minerálov: vitamíny E, C a skupiny B, zinok, horčík a železo.
Nevyhnutné súbory Cookies