Imunita. Jednoduché slovo, o ktorom sa dozvedáme z rôznych zdrojov rôzne informácie, často nepresné a zavádzajúce. Čomu však veriť? Je imunita pre organizmus naozaj taká dôležitá a prečo? Ako sa prejavuje nedostatočná funkcia imunitného systému? Sú voľne dostupné čaje, vitamíny, probiotiká, sirupy a lieky na podporu imunity účinné a vhodné na každodenné dopĺňanie? A ako to majú s imunitou aktívni športovci? Odpovede na tieto, ale aj iné otázky, ti prezradí lekárka s vyše 25-ročnou praxou v pediatrii a klinickej imunológii a alergológii, MUDr. Katarína Bergendiová, PhD. Napumpuj svoj imunitný systém týmito radami :-).
Na úvod by som vás poprosila o všeobecné vysvetlenie: Čo znamená slovo imunita a aké má funkcie?
Imunitný systém tvorí spolu s centrálnym nervovým systémom a hormónovým systémom supersystém – akýsi vládnuci triumvirát zaisťujúci rovnováhu organizmu. Imunita zaisťuje obranu tela proti všetkým škodlivinám (predovšetkým infekčným mikroorganizmom) vonkajšieho prostredia i proti škodlivinám, ktoré vznikajú vnútri organizmu. „Dobrá“ imunita nás nepretržite chráni proti vonkajším i vnútorným škodcom a škodlivinám i proti civilizačným chorobám a rozvoju zhubného nádorového bujnenia. „Zlú“ imunitu poznáme ako alergickú, vyvolávajúcu astmu, sennú nádchu alebo atopický ekzém a ďalšie choroby. Inokedy sa imunita obráti proti vlastnému telu a vyvolá autoimunitné ochorenie – napr. systémový lupus, reumatoidnú artritídu, zápal štítnej žľazy, čriev či mozgu.
V súčasnosti pociťuje veľa z nás rôzne zdravotné problémy súvisiace s nedostatočnou funkciou imunitného systému. Čo považujete za najčastejšie dôvody alebo príčiny poruchy imunity organizmu?
Problémom dnešných vyspelých krajín už nie sú infekčné ochorenia ako kedysi. Vystriedali ich poruchy imunity. Tie sú základom vzniku civilizačných ochorení. Imunosupresia, čiže zníženie aktivity obrany tela, spôsobuje nádorové ochorenia, naopak, nadmerná precitlivenosť organizmu na určité podnety je dôvodom alergií a autoimunitných ochorení. Za posledné roky sa výrazne zmenil náš životný štýl a životospráva. Stačí spomenúť aspoň jeden príklad týkajúci sa výživy.
Ak sme v roku 1700 na človeka skonzumovali 1,8 kg cukru za rok, v roku 2009 to bolo na hlavu až 82 kg! K tomu pristupuje nadmerné používanie chemických látok, znečistené životné prostredie, chronický stres, málo spánku, či absolútny nedostatok pohybu. Dôsledkom toho je aj znížená telesná zdatnosť, vzrastajúci počet obezity, nesprávne držanie tela, ochabnuté svalstvo, malá otužilosť, vyčerpanosť a znížená odolnosť voči chorobám. Ďalšími nepriateľmi, ktoré obranyschopnosť oslabujú, sú stres, fajčenie, priveľa alkoholu, kofeínu, drogy, pesticídy a znečistené životné prostredie.
Dôležití nepriatelia imunity:
- nedostatok vitamínov a minerálov,
- rafinovaný cukor,
- stres,
- fajčenie,
- nadmerné množstvo alkoholu,
- nedostatok pohybu,
- nedostatok spánku.
Čo všetko môžeme považovať za prejavy poruchy imunity a ako zistíme, či ide naozaj o ochorenie imunitného pôvodu?
Poruchám imunitnej odpovede sa obyčajne pripisujú časté ochorenia infekčnej povahy, hlavne ochorenia dýchacích ciest. Úloha imunity je však oveľa širšia. Jej fyziologickou funkciou je nielen obrana organizmu pred rozmanitými choroboplodnými zárodkami (vírusy, baktérie, plesne, prvoky a červy), ale aj pred bunkami vlastného tela, ktoré stratili vlastnosti normálnych buniek, nekontrolovane sa množia a ohrozujú jedinca rozvojom nádorového ochorenia. Nedostatočná funkcia imunitného systému sa môže prejavovať ajcelkovým pocitom únavy, bolesťami kĺbov, zhoršeným hojením rán, opakovanými bakteriálnymi, vírusovými a plesňovými ochoreniami, zníženým počtom bielych krviniek, zvýšenou vnímavosťou k nádorovým ochoreniam a pod. Poruchy imunity sa podieľajú aj na vzniku alebo priebehu mnohých ochorení neinfekčnej povahy, ktoré postihujú rôzne orgány – diabetes 1. typu, poruchy funkcie štítnej žľazy, reumatické ochorenia, zápalové ochorenia obličiek, mnohé kožné ochorenia, roztrúsená mozgovo-miechová skleróza a podobne, ale vlastne aj všetky prejavy alergií.
Ako zistíme, že ide o imunitou podmienené ochorenie?
Pri týchto „záhadných“ a často dlhotrvajúcich ochoreniach po istej dobe začneme predpokladať, že majú pôvod v zlej funkcii imunitného systému. Potvrdiť to môže jedine imunologické vyšetrenie. Jeho základom je analýza krvi so zameraním sa na parametre imunitného systému. Zvyknú sa robiť aj kožné testy na vylúčenie alergickej príčiny ochorenia. Výsledok vyšetrenia pomôže pri diagnostike vrodených i získaných imunitných porúch, alergických, prípadne autoimunitných ochorení a umožní zvoliť najvhodnejší spôsob liečby.
Ako môžeme zabezpečiť správnu funkciu imunitného systému? Existuje konkrétny návod, ktorý naozaj funguje a ušetrí nám akúkoľvek budúcu liečbu?
Ak sa chceme vyhnúť vyššej chorobnosti, mali by sme začať pracovať na údržbe zdravého imunitného systému, prostredníctvom 5 “s” – zdravá strava, dostatok spánku, veľa smiechu, športu a spokojný život v kruhu svojich blízkych, so všetkým, čo k tomu patrí. Čiže zmeniť životný štýl, vyhýbať sa stresu, zdravo sa stravovať, skoncovať s fajčením a vhodne upraviť čas potrebný na regeneráciu.
Rozhýbte sa, budete starnúť pomalšie. To, že šport má pozitívny vplyv na imunitný systém, nemusíme nijako zdôrazňovať. Predpokladá sa, že mechanické a hormonálne zmeny v tele následkom cvičenia môžu znížiť riziko rakoviny čreva, prsníka či prostaty. Štúdia nemeckých vedcov z roku 2008 porovnávala v skupine zdravých športovcov a zdravých nefajčiarov, ktorí nešportovali, dĺžku tzv. telomér. Sú to krátke úseky špecializovanej DNA, ktoré sa nachádzajú na konci chromozómov. Teloméry sa skracujú vždy, keď sa bunka delí a tá sa následne stáva zraniteľnejšou. Zistilo sa však, že u profesionálnych športovcov sa aktivoval enzým telomeráza, ktorý dokáže teloméry opravovať, zabraňuje teda ich skracovaniu a zvyšuje tak odolnosť buniek. Skracovanie telomér sa spomalilo aj v bielych krvinkách, takzvaných leukocytoch, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu vo fungovaní imunitného systému.
Čitateľov by určite zaujímalo, aký máte názor na voľne dostupné čaje, vitamíny, probiotiká, kúry, sirupy, lieky na podporu imunity? Je bezpečné a nutné ich každodenné umelé dopĺňanie alebo je dostačujúci kvalitný vyvážený jedálniček? Ktoré z vymenovaných odporúčate?
Na nápravu získaných porúch imunity sa odporúča úprava domáceho prostredia, primeraná športová aktivita na čistom vzduchu, otužovanie, zdravá výživa s dostatkom základných vitamínov (C, A, D) a bioprvkov (železo, zinok, selén atď). Pri posilnení imunity sa pre svoje imunomodulačné pôsobenie môžu uplatniť aj niektoré látky, pôsobiace nešpecificky. Patria sem betaglukány, ktoré predstavujú látku prírodného pôvodu, ktorej užívanie sa prejaví v lepšej ochrane pred vírusmi, parazitmi, baktériami a pri záťaži organizmu fyzickým a/alebo psychickým stresom, ako aj pri prevencii a podpornej liečbe rakoviny.
Široký je výber tzv. imunomodulátorov z rastlinnej ríše, napr. echinacea, ženšen, tea tree a iné. Cenným prínosom v liečbe porúch imunity je aj systémová enzýmoterapia spočívajúca v ústnom podávaní kombinácií proteolytických enzýmov živočíšneho a rastlinného pôvodu. Ich ťažisko preventívnych a liečebných efektov spočíva v pôsobení optimalizujúcom zápal a normalizujúcom imunitu. V poslednom čase sa veľká pozornosť venuje aj črevnej mikroflóre a jej priaznivému ovplyvňovaniu tzv. probiotikami.Probiotiká sú živé kultúry mikroorganizmov – najčastejšie sú to Laktobacily, Bifidobaktery a iné, ktoré normalizujú črevnú flóru, pôsobia preventívne proti infekciám čreva a v dlhodobých štúdiách má ich podávanie ochranný účinok aj proti alergiám.
Imunitu ovplyvňujúci účinok majú aj viaceré vitamíny, predovšetkým C, E, betakarotén. V zime viacerým chýba aj dostatok ,,slnečného vitamínu D”. Ďalej trpievame nedostatkom zinku, keďže konzumujeme málo strukovín a na Slovensku navyše máme v pôde málo selénu. Vitamíny prijímané umelo slúžia na prevenciu hlavne v obdobiach, keď organizmus nemá dostatočné množstvo vitamínov v strave, teda v zime a na jar a pomáhajú pri liečbe chrípky i nachladnutia, napr. vitamín C. Na tabletky treba myslieť len ako na poistku, pretože zdravá a pestrá strava obsahujúca čerstvú zeleninu a ovocie prispieva k lepšej funkcii imunitného systému. To, čo v tabletkách pôsobí izolovane, v mrkve či jablku pôsobí komplexne spolu s ostatnými prírodnými zložkami.
Enzýmy, ktoré sa nachádzajú v ovocí a zelenine, spolupracujú pri transporte vitamínov, a tým sú vitamíny účinnejšie. Zároveň sú ľahšie vstrebateľné, telo ich dokáže efektívnejšie využiť a nehrozí pri nich predávkovanie. Samozrejme, pri zhoršení klinického stavu majú odborníci – klinickí imunológovia k dispozícii tzv. imunomodulačné, to znamená imunitu ovplyvňujúce preparáty, ktoré sú na lekársky predpis.
A čo alternatívna medicína? Môže tiež pomôcť?
Účinná sa popisuje akupunktúra, v poslednej dobe aj biorezonancia. Tieto metódy sú vhodné a veľmi účinné najmä v prípade porúch imunity, ktoré vznikli na základe psychosomatických problémov.
Môže mať pravidelný intenzívny tréning a nadmerná záťaž tiež negatívny vplyv na celkovú imunitu? Viete nám problematiku aktívneho športovania a imunity priblížiť bližšie?
Rekreačný šport alebo primerané krátkodobé telesné cvičenie 3-4 krát za týždeň v trvaní 15-60 min pri 40-60 % intenzite maximálnej spotreby kyslíka, má na imunitný systém stimulačné a výrazne pozitívne účinky. Naproti tomu dlhotrvajúci a intenzívny tréning, ktorý je súčasťou vrcholového športu bez nedostatočnej regenerácie, môže pôsobiť imunosupresívne – teda znižovaním obranyschopnosti jedinca. Po akútnej fyzickej záťaži vzniká krátkodobá prechodná imunosupresia – obdobie zníženej imunitnej odolnosti (tzv. – imunosupresívne okno – „the open window“), ktorá môže pretrvávať približne 3 – 12 hodín.
Ako môžeme najlepšie chrániť imunitu pri aktívnom športovaní v extrémnom počasí (nulové až mínusové teploty, horúčavy, silný vietor alebo dážď)?
Následkom imunosupresie – zníženej obranyschopnosti – vyvolanej dlhodobým a nadmerným tréningom (prípadne pretekmi) možno do určitej miery predchádzať vhodnou úpravou času potrebného na regeneráciu, dobre vyváženou diétou obsahujúcou všetky potrebné makro- a mikronutrienty a podávaním imunomodulačných preparátov, ku ktorým patria aj látky spomínané v predošlom odstavci. Vhodnosť ich využitia, osobitne pre vrcholového športovca, by mal vždy posúdiť športový lekár v spolupráci so športovým imunológom, ktorého profesia sa v rámci športovej medicíny začína vo vrcholovom športe uplatňovať.
Súhlasíte s tvrdením, že detoxikácia a prečistenie organizmu od toxínov môže zvýšiť funkciu organizmu?
Dnes je už jednoznačne dokázané, že kvalitu našich čriev priamo ovplyvňuje zloženie stravy, ktorú konzumujeme a tráviaci trakt má kľúčovú úlohu pre správne fungujúcu imunitu. Zdravý zažívací trakt predstavuje zásadnú podmienku pre optimálnu imunitu. Z fyzikálnych bariér medzi vnútornými orgánmi a vonkajším svetom je tráviaci trakt vôbec najväčší. Má asi 150-krát väčší povrch než pokožka. Prichádza tak do styku s najväčším množstvom mikroorganizmov a obsahuje až 60 % zo všetkých imunitných buniek v organizme. Takže to, čo a ako konzumujeme, je pre našu imunitu zásadné. Vzťah imunitného systému, trávenia a stravovania má aj ďalšie rozmery. Súvisí napríklad so vznikom intolerancie či alergie na rôzne druhy potravín a vplýva aj na rozvoj viacerých chronických chorôb.
Nárazové diéty sú zdravotným rizikom (nielen) pre našu imunitu – podľa vedeckých výskumov totiž rýchla strata hmotnosti pri nárazovej diéte spomaľuje metabolizmus, a to zase vedie k známemu jo-jo efektu, teda rastu telesnej hmotnosti v budúcnosti. Ešte horšou je skutočnosť, že ľubovoľnou nárazovou diétou vážne ohrozujete svoje zdravie. Rýchle schudnutie deštruuje imunitný systém a vedie k zvýšenému výskytu infekcií. Ohrozuje aj srdcovo-cievny systém, osobitne jo-jo efekt poškodzuje krvné cievy. Navyše, radikálna diéta vplýva aj na našu psychiku. Takže, ak sa chudnutie nedarí, narastá vnútorná nespokojnosť a stres, ktoré taktiež oslabujú imunitnú odpoveď. Jednorazové diétne programy s energetickým príjmom menším než 1 200 kcal denne, nie sú pre bežných ľudí vhodné. Navyše, nárazové diéty nielenže v konečnom dôsledku nefungujú, ale skutočnou výzvou pri chudnutí je niečo úplne iné – ako trvalo zmeniť svoj životný štýl tak, aby sa nižšiu hmotnosť podarilo udržať dlhodobo.
Na záver môžete prezradiť čitateľom ako bojujete s imunitou v čase zvýšeného výskytu ochorení a alergií vy? Máte rituál, na ktorý nedáte dopustiť?
V mojej práci spájam môj koníček (šport) s mojou profesiou. Okrem práce v ambulancii klinickej imunológie a alergológie v ImunoVital Centre pracujem aj ako konziliárny lekár pre alergické ochorenia a imunológiu pre TOP tím športovcov v príprave na OH a iné významné športové podujatia – čiže práca je pre mňa aj zábava.
Okrem toho sa snažím napĺňať „5S“ na udržiavanie zdravého imunitného systému, ale nie vždy sa mi to darí. Zdravá strava je môj cieľ, pokiaľ chcem všetko stihnúť, dostatok spánku neviem zachovať a pravidelne sa otužujem rannými ľadovými sprchami, hoci musím uznať, že niekedy spod nej utečiem…:-). Veľa smiechu pre mňa nie je problém a čo sa týka športu, vo voľných chvíľach sa venujem hlavne outdoorovým aktivitám, ako je cyklistika, vodáctvo, skialp, bežky a iné, ale aj kultúre a vlastne všetkému, čo v živote stojí za to…, čím sa snažím odbúrať stres, ktorého mám dosť. Spokojný život v kruhu svojich blízkych je pre mňa vzácny a snažím sa ho užívať vo všetkých voľných chvíľach.
Veľmi pekne ďakujeme pani doktorke MUDr. Kataríne Bergendiovej, PhD. za odborné a užitočné informácie a za čas, ktorý si našla.
Zdroj: http://fitshaker.sk/rozhovor-s-lekarkou-5-veci-ktore-nastartuju-tvoj-imunitny-system/
Nevyhnutné súbory Cookies