Pozor: S jarou prídu okrem tepla aj alergie

Bývajú obdobia, keď vám alergia len tak zľahka dýcha na chrbát, ale dokáže aj riadne pritlačiť. Slzy vám tečú prúdom, škriabe vás hrdlo, svrbia sliznice a z nosa sa vytvorí vodovod. Alergia je nenápadný škodca, ktorý dokáže znepríjemniť akýkoľvek outdoorový šport. Najprv sa len tak nenápadne prihlási raz za čas a postupom času svoje príznaky riadne pritvrdzuje.

Jar – sezóna alergií prichádza

V marci až apríli sa v ovzduší zvýši koncentrácia peľov rôznych stromov a ich prevaha v ovzduší trvá približne do mája až júna. Okrem liesky, jelše, topoľa, kvitnú aj jaseň, vŕba, breza či dub.

Alergia nie je len otázkou alergie, napríklad nosa a očí, ale je to jeden ucelený systém a postihuje celý organizmus. Môže prechádzať z jedného druhu alergie do druhého – ekzém, potravinová alergia, bronchiálna astma a iné. Pravdepodobnosť, že budete alergickí, rastie s výskytom alergie v rodine, avšak rozšírenie alergií nie je dané len dedičnosťou, ale hlavne zmenami vonkajšieho prostredia a životného štýlu.

Až 40 % populácie má k nejakému typu alergie vrodené predpoklady a patrí medzi atopikov. Atopik sa môže kedykoľvek počas života zmeniť na alergika, jednoducho povedané, čo vám skôr nevadilo, vám postupom času začne vadiť. Alergické ochorenia sa tak stali novou epidémiou našej doby. Preklady odborníkov z tejto oblasti hovoria, že do roku 2050 by mal byť na niečo alergický až každý druhý človek.

Kedy vzniká a ako sa prejavuje alergická nádcha?

Alergická nádcha je zápal nosovej sliznice vyvolaný alergénom, kedy spočiatku začínajú nos, podnebie, hrdlo a oči svrbieť a následne sa objavujú tri základné prejavy – kýchanie, vodnatý výtok z nosa a jeho upchatie. Veľmi často sa k alergickej nádche pridruží aj postihnutie očí, kedy sa môžu zapáliť a opuchnúť očné spojovky. Môžu sa pripojiť aj mierne zvýšené teploty a zvýšená únavnosť.

Čomu sa pri alergiách vyvarovať?

Asi tretina alergikov na pele trpí tzv. „orálnym alergickým syndrómom“, ktorý je charakterizovaný pálením a svrbením pier a sliznice úst a vzniká po konzumácii určitých druhoch ovocia a zeleniny – napr. u alergikov na stromy brezovité sa prejavuje po orechoch a jablkách. Treba si dávať pozor aj na med, ktorý môže obsahovať peľový alergén a vyvolať alergickú reakciu. Ak sa tieto príznaky neliečia už v začiatkoch a alergická nádcha sa podcení, stav sa môže pomaly zhoršovať a môže sa vyvinúť bronchiálna astma, ktorou trpí až 30% pacientov s diagnózou alergickej nádchy.

Nepríjemná spolupráca alergie a astmy sa rozbehne počnúc prvým jarným slniečkom, keď stromy začnú pučať a kvitnúť. Peľová sezóna je tu a s ňou aj spomínané príznaky. Najhoršie to je počas suchších a veterných dní, keď šíreniu peľov nič nebráni. Drobnou úľavou je len občasný jarný dážď.

Diagnostika alergie

Robí sa s pomocou tzv. vpichového testu (prick test) – kožný test – na predlaktí s konkrétnymi alergénmi. Zohľadňuje sa, pravdaže, aj rodinná anamnéza, vplyv dedičnosti, životný štýl, stravovacie návyky a iné.

Liečba alergickej nádchy a bronchiálnej astmy

Liečba pozostáva z troch základných bodov:

• Obmedziť kontakt s alergénom
• Riešiť príčinu ochorenia. Špecifická imunoterapia je jediná liečba, ktorá lieči samotnú príčinu alergických ochorení, je to vlastne zásah do samej podstaty ochorenia. Pacientovi postupne pridávame alergén, ktorý mu zapríčiňuje najväčšie ťažkosti, od najnižšej koncentrácie po najvyššiu, pričom si organizmus vytvára vlastné protilátky proti alergénu.
• Odstrániť príznaky. Symptomatická liečba, na ktorú používame symptomatické lieky (homeopatiká, antihistaminiká, lokálne kortikosteroidy, …) uľavujú od príznakov alergie, ale nezabránia návratu ťažkostí po prerušení liečby.

• Antihistaminiká sú lieky tlmiace alergiu, pretože blokujú účinok histamínu, ktorý spôsobuje všetky nepríjemné prejavy alergickej nádchy – svrbenie očí, podnebia úst, opuch sliznice nosa, kýchanie a podobne.
• Topické intrenazálne kortikosteroidy – sú potrebné hlavne pri výraznom upchatí nosa, spôsobeného opuchom nosovej sliznice.
• Základom liečby bronchiálnej astmy je podávanie protizápalových liekov, ku ktorým patria antileukotriény a inhalačné kortikoidy. Tieto pôsobia ako dlhodobá protizápalová liečba bronchiálnej astmy, ale nie sú efektívne tesne pred fyzickou záťažou. Pri ťažkostiach, ako napr. pri športovom výkone, sa tesne pred záťažou môže podávať inhalačná dávka tzv. uvoľňovačov, ktoré zvyšujú prietok vzduchu prieduškami. Tieto lieky však musia byť prísne ordinované odborníkom pre liečbu bronchiálnej astmy, čiže imuno-alergológom alebo pľúcnym lekárom.